Okrúhle múry pamätajú proces kristianizácie v Európe

V súčasnosti vieme o približne 40 takýchto objektoch, z ktorých zhruba polovica zanikla. Asi 14 je s väčším či menším stavebným zásahom (rozšírením na väčšie kostoly alebo kaplnky) čiastočne zachovalých. Samostatne na svojom pôvodnom úplnom pôdoryse ich stojí iba päť – v Bijacovciach, Bíni, Prihradzanoch, Skalici a Šiveticiach.

Na mape Slovenska
Miesta existencie stredovekých rotúnd sú identifikované takmer po celom Slovensku, azda len okrem regiónov Kysúc, Oravy a Liptova. Najväčšia koncentrácia je zaznamenaná na Podunajsku, tiež na Ponitrí spolu s Tekovom a Hontom a v centrálnom Spiši. Nasleduje oblasť stredného Považia a okolia Trnavy. Potom sú to už viac-menej solitérne objekty (napríklad Skalica na Záhorí, Martin v Turci, Kurima v Šariši, Košice-Krásna v Above, Michalovce na Zemplíne).

Bijacovce
Obec Bijacovce (okres Levoča) v Hornádskej kotline leží iba tri kilometre severovýchodne od Spišského hradu. V hornej časti na návrší sa nachádza starobylý Kostol Všetkých svätých z polovice 13. storočia.

V jeho tesnej blízkosti stojí - podľa niektorých odborníkov - minimálne o storočie staršia a v polovici 18. storočia zbarokizovaná románska rotunda, ktorá mohla plniť funkciu prvého chrámu. Jej pôdorysným základom je kruh s priemerom skoro osem metrov.

Na obvodovom kamennom múre s hrúbkou jeden meter spočíva kamenný polguľovitý strop prekrytý šindľovou strechou zvonovitého tvaru, na vrchole s vežičkou podobnou lampe (lucernou). Podľa legendy ju postavili neďaleko prameňa s liečivou vodou a zasvätili svätým lekárom Kozmovi a Damiánovi.

Prameň na neďalekej lúke existuje dodnes. Nad ním je vybudovaná novšia kaplnka s tým istým patrocíniom. V súčasnosti sa priestor rotundy využíva počas veľkonočných sviatkov na umiestnenie Božieho hrobu. Miesto tam má aj novší pohyblivý betlehem a staršie súsošie s krížom a so sv. Peregrínom.

Bíňa
Začiatkom 13. storočia bolo v Bíni (okres Nové Zámky) založené premonštrátske prepoštstvo a kláštor. Rotunda sa nachádza v jeho blízkosti, preto sa aj jej vznik datoval do tohto obdobia. Niektoré výskumy naznačili jej skoršiu existenciu, ale nie sú v tejto problematike jednoznačné.

Rozptyl je od 9. do 12. storočia, pričom za najpravdepodobnejší čas sa považuje začiatok 12. storočia. Tehlová stavba bola počas stáročí viackrát poškodená a obnovovaná. Barokovú podobu dostala v 18. storočí.

Z tohto obdobia pochádza aj zastrešenie dreveným krovom pokrytým šindľom - je veľmi podobné ako to v Bijacovciach, čiže je v tvare zvona, no bez strešnej vežičky. Po obvode vnútornej steny sa nachádza dvanásť výklenkov, čo pravdepodobne súvisí s patrocíniom, keďže sakrálna stavba je zasvätená Dvanástim apoštolom. Vnútri nie je žiadne zariadenie.

Šivetice
Neveľká obec Šivetice (okres Revúca) leží v Revúckej vrchovine zhruba päť kilometrov južne od Jelšavy. Na miestnom opevnenom cintoríne sa nachádza okrúhla tehlová stavba vyvolávajúca množstvo vedeckých polemík o jej pôvode. Dôvodom je netypická dispozícia.

Na rozdiel od iných rotúnd s hladkým vonkajším obvodovým murivom má exteriér členený systémom slepých arkád – oblúkov spočívajúcich na zvislých podporách, interiér s takzvanou vnútornou apsidou oddelenou od lode triumfálnym oblúkom a tiež emporou na západnej strane.

Niektorí sa domnievali, že ide o pôvodný rímskokatolícky románsky kostol z polovice 13. storočia, ktorý bol až následne v polovici 18. storočia prestavaný do rotundy. Dôslednejší archeologický výskum však potvrdil primárnosť kruhového muriva a začlenil pôvod stavby do prvej polovice 13. storočia.

Rotunda je zasvätená sv. Margite Antiochijskej. Vnútri sa nachádza torzo fresiek zo života tejto svätice. Zo všetkých spomínaných rotúnd je pôdorysne najväčšia, v priemere má viac ako dvanásť metrov. Inak je prázdna, nemá zariadený interiér, a teda sa nevyužíva na liturgické účely.

Prihradzany
Iba tri kilometre západne od šivetickej rotundy stojí ďalšia - a to v obci Prihradzany (okres Revúca). Zasvätená je svätej Anne. Obidva blízke objekty sú si dosť podobné, a to nielen lokalizáciou (cintorín) a vonkajším vzhľadom, ale aj približným obdobím vzniku (polovica 13. storočia) i neskoršou barokovou prestavbou (polovica 18. storočia).

Tu bol však základným stavebným materiálom lomový kameň a pôdorysom je jednoduchý kruh bez apsidy. Rovnaké drevené šindľové strechy majú tvar dvojitého, v hornej časti odsadeného a na vrchole zaobleného kužeľa.

Pôdorysnou dispozíciou s priemerom 970 centimetrov, hrúbkou muriva 100 centimetrov a hladkým vonkajším omietkovým plášťom je táto stavba porovnateľná skôr s rotundou v Bijacovciach. Prihradzianska rotunda bola v rokoch 2009 - 2010 kompletne zvonku i zvnútra zrekonštruovaná. Na liturgické účely sa však nevyužíva.

Skalica
Predchádzajúce štyri rotundy sú tvarom a zastrešením dosť podobné. Trochu iná je rotunda v Skalici. Oproti ostatným je oveľa vyššia, má vonkajšiu podkovovitú apsidu a je zastrešená škridlicou.

Je najstaršou stavbou v meste. Podľa odborníkov ide o pôvodný románsky kostolík z 11. storočia v lokalite starého hradiska. Iní kladú jej vznik do obdobia prelomu 12. a 13. storočia. Pri vzniku a rozvoji mesta bola začlenená do systému hradieb ako strážna veža.

V 15. a neskôr v 17. storočí bola goticky a barokovo prestavovaná, čo znamenalo postupne jej zvýšenie a zastrešenie kupolou. V súčasnosti sa priestor rotundy využíva na účely cestovného ruchu. Záhorské múzeum tam zriadilo stálu expozíciu s materiálmi dokumentujúcimi jej pôvod a históriu.

Stredoveké rotundy sú dôležitým dôkazom procesu kristianizácie v Európe. Preto je všetkých päť rotúnd zahrnutých do pamiatkového fondu Pamiatkového úradu Slovenskej republiky a sú evidované v registri nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok pod príslušným číselným kódom ako významné doklady historického vývoja a kultúry.

V zmysle platnej legislatívy im patrí príslušná ochrana a starostlivosť, ktoré sú zamerané najmä na zachovanie stavu (predchádzanie ohrozeniu, poškodeniu, zničeniu), odborný dozor pri obnove, poradenstvo pri spôsobe využívania a podobne. Okrem toho slúžia na vhodnú a primeranú prezentáciu umu, tvorivosti a nábožnosti miestneho obyvateľstva.

V rámci propagácie a edukácie sa všetky vymenované rotundy stali námetom kreatívnych papierových vystrihovačiek na následné vytváranie modelov v mierke 1 : 150. Dve rotundy sa objavili na poštových známkach – skalická rotunda v rokoch 1967 a 2002; rotunda v Šiveticiach v roku 2009.