Opát, ktorý rozpoznal pravidlá genetiky

Rodičia Gregora Johanna Mendela, objaviteľa princípov genetiky, boli ako väčšina obyvateľov Sliezska roľníci. Johann mal staršiu sestru Veroniku a mladšiu Teréziu.

Nemecky hovoriaca rodina mala vedľa domu ovocný sad a včelín, kde Mendelov otec pestoval nové odrody ovocných stromov a choval včely. Pre chápavého a nadaného chlapca to bolo podnetné prostredie.
 

Nadaný chlapec

Na odporúčanie miestneho učiteľa dedinskej školy a tiež farára Johann pokračoval vo vzdelávaní na piaristickej škole v Lipníku nad Bečvou.

V roku 1834 nastúpil na gymnázium v Opave. Tam bol riaditeľom augustinián František Schaumann, s ktorým sa neskôr Mendel stretol v kláštore v Brne.

Mendelovi rodičia, žiaľ, syna v štúdiu nemohli podporovať. Opakujúca sa neúroda bola zničujúca. Mladý Mendel sa o seba musel starať sám, a tak začal doučovať menej nadaných spolužiakov.

V roku 1838 sa pri práci v lese vážne zranil Johannov otec Anton, čo mladík niesol veľmi ťažko, pričom sa ukázala jeho výrazná senzitivita a nižšia odolnosť voči stresu.

Na jeseň 1840 začal Johann študovať na filozofickom inštitúte v Olomouci. Rodičia odovzdali vidiecke hospodárstvo jeho staršej sestre, ktorá mu vyplatila naraz sto zlatých a po zvyšok štúdia desať zlatých každý rok.

Až v Olomouci sa Mendel dostal do kontaktu s češtinou, ktorú sa musel naučiť. Avšak ani finančné prostriedky jeho rodičov na zaplatenie štúdií nestačili. Tiež si už nemohol zarábať doučovaním.

Z vypätej situácie ochorel a strávil rok u rodičov. Štúdium na filozofickom inštitúte dokončil vďaka svojej sestre Terézii, ktorá sa vzdala svojho vena.
 

Vstup k augustiniánom

V roku 1843 profesor Friedrich Franz z filozofického ústavu odporučil Mendela augustiniánskemu opátovi Cyrilovi Františkovi Nappovi (1792 – 1867) ako najvhodnejšieho študenta na prijatie do kláštora.

Napísal mu, že medzi študentmi sú dvaja kandidáti, z ktorých môže odporučiť iba Mendela. Mal podľa neho pevný charakter a patril k najlepším študentom. A hoci nemal dostatočné znalosti českého jazyka, bol pripravený zdokonaliť sa v ňom.

Na ceste životom sa pre 21-ročného Mendela stal október 1843 momentom, keď sa stal novicom v augustiniánskom opátstve v Starom Brne a prijal meno Gregor.

Za kňaza bol vysvätený v Kostole sv. Michala 6. augusta 1847. Pastoračne začal pôsobiť  ako kaplán vo farnosti Starobrno, ku ktorej patrila aj neďaleká nemocnica.

Služba duchovného v nemocnici bola však pre neho veľmi vyčerpávajúca, v dôsledku čoho v januári nasledujúceho roka ochorel.

Augustinián vedec

V roku 1848 prevzal rehoľník Gregor do starostlivosti „pokusnú“ kláštornú záhradu pred refektárom, ktorá bola založená v roku 1830.

Pestovali sa v nej vzácne rastliny vyskytujúce sa na našom území. Učil tiež na gymnáziu v Znojme gréčtinu, latinčinu, nemčinu a matematiku.

Vďaka požehnaniu a finančnej podpore opáta Nappa mohol augustinián Mendel študovať na Viedenskej univerzite. S nadšením študoval matematiku, fyziku a prírodné vedy.

Práve štúdium vo Viedni ovplyvnilo jeho budúcu vedeckú prácu. Prehĺbil si matematické vedomosti a osvojil základy matematickej analýzy, ktorá sa neskôr stala neoddeliteľnou súčasťou jeho vlastnej vedeckej metódy.

Po návrate zo štúdií vo Viedni sa Mendel opäť venoval pedagogickej činnosti. V roku 1854 získal učiteľské miesto na štátnom vyššom gymnáziu v Brne na Jánskej ulici.

Tam pôsobil štrnásť rokov, až do chvíle, kým ho nezvolili za opáta starobrnianskeho opátstva.

Po viedenskom pobyte mal podrobnú predstavu o vlastnej výskumnej práci. Na základe výsledkov svojich pokusov s krížením rastlín spoznal a sformuloval základné princípy dedičnosti.

Mendel sa stal uznávanou osobnosťou v oblasti šľachtenia rastlín a v roku 1855 ho vymenovali za člena prírodovednej sekcie Moravsko-sliezskej spoločnosti pre zveľaďovanie orby, prírodných vied a vlastivedy v Brne.

Pravidelne cestoval po Morave, najmä na majetky augustiniánov (napríklad v Šardiciach a Hviezdliciach). Najdlhšiu cestu absolvoval v roku 1862, keď sa vybral do Londýna na Veľkú výstavu.

Augustinián Gregor Mendel vedeckými závermi predbehol vlastnú dobu, i keď výsledky jeho dlhoročného výskumu však vtedajší prírodovedci nepochopili.

V roku 1869 Mendel začal trpieť očnou chorobou, ktorá mu zabránila pokračovať v práci na pokusoch s rastlinami.
 

Meteorológ i včelár

Po smrti opáta Nappa v roku 1867 zvolili 30. marca 1868 Mendela za opáta a stal sa tiež uznávanou cirkevnou osobnosťou.

V tom istom roku sa stal zakladajúcim členom Meteorologickej spoločnosti. O meteorológiu sa zaujímal už počas štúdia fyziky. Jeho vzorom bol Pavel Olexík, riaditeľ Nemocnice sv. Anny, ktorá sa nachádza v blízkosti opátstva.

Olexík začal s meraniami už v roku 1848 a pokračoval v nich až do júla 1878. Potom ich vykonával Mendel. Na meranie teploty a tlaku vzduchu používali Kappellerov psychrometer a Fortinov tlakomer.

Mendelovou veľkou vášňou pochádzajúcou z detstva bolo včelárstvo. I preto v kláštore v roku 1871 dal podľa vlastných návrhov postaviť včelín pre 15 úľov s malou pracovňou, ktoré sa zachovali dodnes.

V čase najväčšej včelárskej aktivity tam mal 50 včelstiev. Opátovo včelárenie slúžilo ako príklad pre mnohých moravských včelárov.

V roku 1872 ocenil prácu opáta Mendela sám cisár, ktorý mu udelil Rad Františka Jozefa za zásluhy o verejný život a Cirkev.

Mendelove zákony dedičnosti a jeho prínos pre biológiu uznali však až po jeho smrti. Mendel zomrel 6. januára 1884 na infekciu obličiek vo veku 62 rokov. Pochovaný je v augustiniánskej hrobke na Ústrednom cintoríne v Brne.