Oteckovia na plný úväzok

Rodičovská dovolenka mu zmenila život
Juraj Klimko (39) je vinár a na jeseň v roku 2012 bol necelé dva roky na rodičovskej dovolenke. Vystriedal manželku, ktorá bola s ich synom doma jeden rok. „Bola to súhra viacerých okolností a manželka bola taká veľkorysá, že mi umožnila, aby som ostal s dieťaťom doma,“ spomína.

Pri jeho slovách sa začudujem. „Ja som totiž chcel ísť na rodičovskú dovolenku,“ vysvetľuje. „Nemal som pocit, že by som sa obetoval, ba naopak, pre mňa to bolo veľmi dobre.“

Samozrejme, pripúšťa, že starostlivosť o deti je náročnejšia ako chodiť do práce, ale keďže v tom čase skončil v práci, mohol nastúpiť na rodičovskú dovolenku. Zároveň potreboval impulz, ktorý by ho opäť naštartoval. A podarilo sa.

„Bola to pre mňa veľká zmena. Predtým, kým som pracoval ako zamestnanec vo firme, býval som dosť dlho v práci. Na rodičovskej dovolenke som mal zrazu režim,  pri ktorom som sa mohol venovať viac rodine,“ hovorí Juraj Klimko. „Všetko fungovalo tak, že sme ráno vstali, zobral som dcéru do školy a potom som sa staral už len o mladšieho syna.“

Chlapec mal vtedy rok, preto starostlivosť oňho nebola až taká náročná. Keď bolo treba, prebalil ho, okúpal, išiel s ním na prechádzku. Navyše, Juraj vie variť, čiže ani pripravovať jedlo pre dieťa mu nerobilo problém.

S odstupom času priznáva, že ho možno trošku rozmaznal. Ku koncu rodičovskej dovolenky začal Juraj Klimko opäť pracovať, konkrétne podnikať. Aj to bola jedna z výhod rodičovskej dovolenky – že si dokázal ujasniť, čo bude robiť ďalej.

„Každému otcovi by som doprial rodičovskú dovolenku. Mne to úplne zmenilo život a nakoplo ma do ďalšieho fungovania. Keď má človek viac času na premýšľanie, uvedomí si, čo je najdôležitejšie napríklad, že rodina je na prvom mieste. Pre mňa to bol veľký dar a ani mi nenapadlo, že by mi malo vadiť, že žena pracuje a ja sa starám o dieťa,“ dodáva.

Druhýkrát by do toho už nešiel
Tomáš Bednár (35) je na rodičovskej dovolenke od mája 2017. Predtým, ako sa narodila jeho, teraz 19-mesačná dcérka, prišiel o zamestnanie. Staral sa o ženu, pomáhal jej po pôrode a neskôr si našiel brigádu.

Keď žene končila materská dovolenka, nastúpil namiesto nej na rodičovskú dovolenku, lebo, ako tvrdí, z ekonomického hľadiska to vtedy pre nich bolo najvýhodnejšie. No, samozrejme, tomuto rozhodnutiu predchádzalo viacero dôvodov – jeho žena sa obávala, že príde o zamestnanie, sám si potreboval trošku oddýchnuť a hlavne si chcel vyskúšať, či zvládne starostlivosť o malú.

„Žena mi verila, že to zvládnem, preto sa nebála, že ma necháva samého s dieťaťom. Tešila sa do práce, najmä že bude po dlhšom čase opäť medzi ľuďmi,“ prezrádza Tomáš Bednár a zároveň poznamenáva, že jeho mužské ego tým neutrpelo.

„Doba sa zmenila a mužov na rodičovskej dovolenke je veľa. Chlap tak ukáže, že vie nielen pracovať, ale postarať sa aj o dieťa a domácnosť. Aj keď je pre muža niekedy náročné prejaviť toľko nehy a starostlivosti.“

Tomáš nebol na všetko sám, zo začiatku mu pomáhala manželka, neskôr svokrovci a mama. „Rodičovská dovolenka je pekná, ale aj veľmi náročná a vyčerpávajúca,“ priznáva.

„Tešil som sa napríklad prvým krôčikom, prvému zjedenému jedlu či vyplazeniu jazyka, ale nemal som sa o to s kým v tom momente podeliť. Najťažšia je neustála pozornosť. Nemôžem nechať dieťa hrať sa a ľahnúť si napríklad ku knižke. Naša Sabrinka je totiž výmyselník.

Vypnúť môžem až vtedy, keď príde manželka z práce domov. Je to náročné, ale vráti sa vám to, keď je dieťa väčšie. Teraz napríklad veľakrát príde za mnou, objíme ma alebo mi dá pusu.“

Tomášov deň vyzerá tak, že vstáva medzi šiestou, pol siedmou. Keď sa jeho dcérka zobudí, prebalí ju a pripraví jej mlieko. Raňajkujú spolu pri rozprávke. Po raňajkách povysáva, poupratuje, zvesí vypratú bielizeň – urobí klasické úkony „maminy“ na materskej.

Dopoludnia obvykle ide s dcérkou do parku alebo na ihrisko, keď sa vrátia, varí obed. Popoludní idú opäť von na čerstvý vzduch. Večer mu so starostlivosťou už pomáha manželka. Keď príde z práce, ide nakúpiť a navarí. Po večeri dcéru okúpe on alebo manželka a uložia ju spať.

Čas pre seba má Tomáš obvykle až cez víkend. Zo začiatku mu chýbala spoločnosť a komunikácia. „Občas v parku natrafím na mamičky, s ktorými sa už poznám a dá sa s nimi porozprávať aj o niečom inom ako o tom, čo ich dieťa dokáže.

Každý rozhovor s niekým vonku je žiadaný, lebo človek na rodičovskej dovolenke je sociálne izolovaný,“ hovorí Tomáš Bednár. Hoci dnes už starostlivosť o dieťa zvláda s prehľadom, druhýkrát by do toho nešiel. „Už by som to nechal na ženu, nech si to celé užije,“ smeje sa.

Vďaka deťom sa veľa naučil
Peter Srpoň (48) je stavebným projektantom a na rodičovskej dovolenke bol naraz s tromi synmi. Kým sa jeho manželka starala o novonarodenca, on sa venoval ostatným deťom.

„Už od narodenia prvého syna som hovoril, že deti máme preto, aby sme sa my sami vďaka nim veľa naučili. Investícia do výchovy a starostlivosti o vlastné deti je najlepšia, no zároveň, kto nazve materskú alebo rodičovskú dovolenku dovolenkou, tak to nie je pravda,“ tvrdí Peter Srpoň.

„Nikdy som však nemal pocit, že by som niečo stratil. Bral som to ako jednu z rolí, ktorú môže rodič, otec alebo mama, pre svoje dieťa vykonať, a tak som k svojej úlohe aj pristupoval.“

Petrova manželka mala vlastnú firmu a nebolo by úplne ideálne, keby v nej na dlhší čas nebola. Obaja hľadali spôsob, ako z tejto situácie čo najlepšie vykľučkovať. Keďže Peter nemal v tom čase veľa práce, rozhodli sa, že sa vymenia a s deťmi ostane doma on.

Veľkou výhodou bolo, že manželka má flexibilnú prácu a keď to bolo možné, tiež trávila čas s rodinou a vedela sa v starostlivosti o deti s mužom ľahko skoordinovať. Peter takto fungoval osem rokov.

Medzi jeho deťmi je približne dva roky rozdiel. Dnes má najstarší jedenásť a najmladší bude mať v septembri sedem rokov. Do pracovného procesu sa Peter opäť zaradil v septembri minulého roku.

„Najväčšou výzvou bolo pre mňa zabezpečiť spokojnosť manželky,“ spomína Peter Srpoň. „Keď sa totiž narodí dieťa, otec by sa mal okolo všetkých iných vecí starať aj o to, aby bola matka nielen dobrá, ale aj šťastná.“ Peter bral rodičovskú dovolenku ako prácu na plný úväzok.

Nevyhnutné bolo varenie, keďže deti potrebovali jesť a, samozrejme, aj starostlivosť o domácnosť – upratať, nakúpiť a podobne. Keď bolo ťažšie, pomohli aj starí rodičia. Veľa času trávil Peter s deťmi v prírode, no často išli aj na ihrisko.

„Mamičky debatovali a ja som sa hral aj s ostatnými deťmi,“ hovorí s úsmevom. „Nemal som s tým problém. Občas som sa s mamičkami aj porozprával. Kedysi som tancoval v tanečnom súbore, takže na ženský kolektív som zvyknutý.“

Keď sa ho pýtam, či nestratil svoju mužnosť, keď si s manželkou vymenili zaužívané role, pohotovo odpovedá: „Nie je to otázka toho, kto je na rodičovskej dovolenke, ale ako funguje vzťah a rodina.

Keď si dvaja ľudia nesadnú alebo sa nevedia dohodnúť, tak sa potom jeden z nich môže cítiť nekomfortne bez ohľadu na to, či zastáva rolu toho, kto sa stará o dieťa alebo inú. Ak je žena kariérne orientovaná, tak pre ňu môže byť výzvou ostať doma s dieťaťom.

A vlastne je jedno, či je to muž alebo žena – problém je, keď sa navzájom v tom čo robia nepodporujú a nepovzbudzujú a ktokoľvek z nich tak nie je vo svojej úlohe spokojný.“