Pannu Máriu si ctia aj moslimovia

Celonárodná púť v Šaštíne sa oficiálne koná od roku 1723 a každoročne na ňu príde približne 20 000 veriacich. K Sedembolestnej Panne Márii sa Slováci utiekajú už stáročia.

Podľa biskupa Vladimíra Feketeho sa úcta k Sedembolestnej Matke vybudovala na základe nie veľmi ružového osudu slovenského národa. „Vždy sme boli pod nadvládou, obyvatelia boli prenasledovaní, utláčaní, trpeli. Ľudia pohľadom na utrpenia Panny Márie, ktoré ju nezlomili, ale pomohli jej stať sa naozajstnou Matkou Vykupiteľa sveta, nachádzali vnútornú posilu.“

Mariánsku úctu šíri aj medzi moslimami

V Azerbajdžane, kde slovenský biskup pôsobí, je len malá skupina katolíkov. Tvoria ich najmä cudzinci, ktorí prichádzajú za prácou či utečenci z Iránu alebo Pakistanu. „Azerbajdžanci radšej prídu na anglickú omšu pre cudzincov, lebo je živá. Sú na nej stovky ľudí, rodiny s deťmi, filipínsky zbor, ktorý spieva. Je to pre nich taká rodinná slávnosť.“

Medzi veriacimi však rozširuje a pomáha budovať vzťah k Panne Márii ako učí Katolícka cirkev. Hoci islam nepovažuje Pannu Máriu za Božiu rodičku a mariánske sviatky nepoznajú, ctia si ju ako matku proroka Ježiša. „Prekvapilo ma, že k nej majú veľmi pekný vzťah. Myslel som si, že je pre nich cudzejšia, vzdialenejšia.“ 

Na misie najprv nechcel

Slovenskí saleziáni sú na misiách v Azerbajdžane už takmer 20 rokov. Do Baku prišli prví dvaja kňazi práve na sviatok Sedembolestnej v roku 2000. Dnes tvorí malú saleziánsku komunitu 6 kňazov a 2 rehoľní bratia. V Baku okrem nich pôsobia aj sestry saleziánky a sestry Misionárky lásky.

Na odchod do zahraničia sa Vladimír Fekete nikdy nepripravoval. „Mal som pocit, že Pán Boh ma chce tu doma, na Slovensku.“ Jeho predchodca v Baku však ochorel a po pol roku hľadania jeho nástupcu, oslovili rodáka z Chorvátskeho Grobu. Hoci nebol veľmi nadšený, súhlasil. „Na nejaké prechodné obdobie, kým sa nenájde vhodnejší typ na misionársku prácu ako som bol ja, som odletel, aj keď s ťažkosťami.“ 

Pomáhajú ako vedia

Na nedostatok práce sa saleziáni v Baku sťažovať nemôžu. „Odpočívať budeme v nebi, to máme od Dona Bosca“, hovorí s úsmevom saleziánsky biskup.

Vysluhujú sviatosti, evanjelizujú, pomáhajú cez rôzne sociálne projekty. Na začiatku pomáhali utečencom z Náhorného Karabachu. „V prvé roky, kým vláda vyriešila tento problém, sme varili a podávali denne do 500 obedov pre utečencov. Teraz sú u nás sestry Matky Terezy, ktoré majú jeden z prvých domov pre starých a ľudí bez domova.

Sestry saleziánky vedú projekt adopcie na diaľku – pre matky, ktoré zostali na výchovu detí samy a nevládzu sa o deti postarať. Hľadáme pre ne sponzorov zo zahraničia a sestry im pomáhajú v praktických veciach.

Pretože náš nuncius má sídlo v Ankare a vláda chce udržiavať s Vatikánom čo najlepšie vzťahy, pozývajú ma - spolu s predstaviteľmi moslimov, židov a pravoslávnych, na rôzne konferencie a stretnutia. Aj keď ťažkostí na začiatku bolo mnoho, výsledky sa dostavili. Osobne ich pripisujem príhovoru sv. Jána Pavla II, ktorého považujem za hlavného ochrancu našich misií.“