Pápež, ktorý bojoval proti fašistom

Pred 80 rokmi, 2. marca 1939, bol na pápežský stolec zvolený kardinál Eugenio Pacelli. Pri výbere mena sa rozhodol pokračovať v línii svojho predchodcu, a tak Cirkev viedol ako Pius XII. Pápežom sa stal v dobe, keď sa svet ocitol v druhej svetovej vojne. Intenzívne pracoval na mierovom riešení konfliktu, no napriek tomu dodnes o Piovi XII. kolujú názory, že bol „tichým“ či dokonca Hitlerovým pápežom. Viaceré zistenia i svedectvá však dosvedčujú, že Pius XII. nezostal ticho a už vôbec nebol Hitlerovým prívržencom.
Ján Lauko 26.02.2019
Pápež, ktorý bojoval proti fašistom

Pápež Pius XII. prijal 4. júla 1944 členov britskej kráľovskej armády. / Snímka: wikimedia commons


Eugenio Pacelli bol skúsený diplomat. Ako sekretár Kongregácie pre mimoriadne cirkevné záležitosti sa zaslúžil o to, že Svätá stolica si vydobyla neutralitu počas prvej svetovej vojny. V prvých mesiacoch konfliktu bol totiž Vatikán vnímaný ako spojenec Nemecka. Súčasný riaditeľ Historického archívu Štátneho sekretariátu Johan Ickx pre Vatikánsky rozhlas priznal, že na počiatku vojny Svätá stolica pod vedením pápeža Benedikta XV. podľahla nemeckej propagande. Neuvedomovala si napríklad mieru barbarstva nemeckej armády na belgickom území.

Vtedy ešte arcibiskup Pacelli sa v propagande Nemecka rýchlo zorientoval a podnikol konkrétne kroky vo vatikánskej diplomacii. „Odstavil ľudí, ktorí boli s Nemeckom príliš zviazaní, ako boli chargé d´affaires v Bruseli, nunciovia v Belgicku a v Bavorsku. Zároveň nadviazal veľmi silné priateľské vzťahy s Angličanmi,“ priblížil cirkevný historik Johan Ickx.

V súvislosti s prezieravosťou Eugenia Pacelliho je preto ťažké uveriť, že by o 30 rokov neskôr už ako pápež Pius XII. nedokázal odhaliť rovnakú nemeckú pascu. A to nielen pre jeho diplomatickú rozhľadenosť, ale tiež vďaka poznaniu nemeckej kultúry a zmýšľania, keďže trinásť rokov pôsobil ako apoštolský nuncius na nemeckých územiach. „On mohol najlepšie pochopiť, že Nemecko chcelo svojím klamstvom zaplaviť celú Európu,“ poznamenal Johan Ickx.

 

Tichý pápež?

Keď Nemecko zaútočilo na Poľsko, Pius XII. bol na pápežskom stolci sotva pol roka. Napriek tomu sa snažil predísť konfliktu a odmietal nacistickú propagandu. A to ešte predtým, než ho kardináli zvolili za hlavu Katolíckej cirkvi. Ako vatikánsky štátny sekretár pomáhal pápežovi Piovi XI. s usmernením rakúskych biskupov, ktorí v pastierskom liste otvorene vítali anšlus Rakúska. Pápež i kardinál Pacelli ostro skritizovali tento krok biskupov a vyzvali ich na korigovanie názoru Cirkvi v Rakúsku k obsadeniu krajiny nacistickým režimom.

Ani to však nestačilo, aby sa kardinál Pacelli ako neskorší pápež Pius XII. vyhol prezývke tichý pápež. Kritici mu vyčítali, že jasne nevystúpil proti nacizmu. „Pius XII. nebol ticho. Nemcom poslal mnoho protestov. Vatikánsky rozhlas na jeho nariadenie odvysielal správu o nacistických zverstvách. Vatikánske noviny pravidelne odsudzovali antisemitizmus. Pápež vydával verejné vyhlásenia, ako napríklad na Vianoce 1942, ktoré každý chápal ako opozičné stanovisko voči nacistom,“ vysvetlil pre portál Zenit.org Ronald Rychlak, autor knihy Hitler, vojna a pápež.

Podobne sa vyjadrila aj autorka životopisu Pia XII., sestra Margherita Marchioneová: „Niektorí Židia ho obviňujú, že bol ticho, ale to nie je pravda. Urobil všetko možné, aby zachránil Židov. Dá sa povedať, že tak robil poza scénu. Nemohol začať bojovať proti Američanom, Angličanom, Nemcom či Rusom. Jeho pomoc bola všeobecná, veľkodušná, vytrvalá a predovšetkým otcovská.“

Viacerí pápežovi tiež vyčítali, že sa kriticky nevyjadril po správach o dianí v koncentračných táboroch. Žiaľ, dôveryhodnosť týchto informácií bola vtedy ťažko overiteľná a rozmer krutosti sa zdal ťažko uveriteľný i mnohým západným predstaviteľom. Aj preto pápež Pius XII. zrejme spočiatku zachovával voči správam o koncentračných táboroch opatrný postoj.


Zdržanlivosť voči Hitlerovi

Zaujímavosťou je, že Pius XII. sa výslovne nepostavil voči politike Adolfa Hitlera. I preto ho mnohí označovali za Hitlerovho pápeža. Prečo teda Pius XII. otvorene neodsúdil Hitlerov režim? Ronald Rychlak upozorňuje, že ak by tak pápež urobil, v Nemecku a v okupovaných oblastiach by došlo k odvete voči katolíkom. „To by bol koniec záchranárskych snáh Cirkvi, ktoré podnikala na pomoc Židom. A tak by trpeli katolíci i židovské obete, ktoré Cirkev chránila,“ poznamenal historik Rychlak.

Ďalším dôvodom podľa neho bolo pápežovo presvedčenie, že slová nič nevyriešia: „Vedenie nacistov by ho nepočúvalo a správu od Pia XII. by určite udržiavalo v tajnosti pred ľuďmi. Takisto v Nemecku a na okupovaných územiach nebola slobodná tlač. Pápežovo vyhlásenie by tak nemalo pre obete žiaden význam.“
Ako tretí dôvod Piovej zdržanlivosti voči Hitlerovi Ronald Rychlak uviedol, že pápež bol schopný dosiahnuť viac ústupkov od Nemcov skôr hrozbou vydania vyhlásenia proti nacistickému režimu ako tým, keby nejaké takéto vyhlásenie skutočne vydal.

Príkladom je situácia z októbra 1943, keď z Berlína prišiel do Ríma rozkaz zadržať 8-tisíc Židov na deportáciu. Nacisti 16. októbra chytili 1 200 Židov, no ešte v ten deň napoludnie prišiel na nemecké veliteľstvo v Ríme protest z Vatikánu, ktorý pohrozil ostrým verejným odsúdením aktivít nacistov. Protest bol okamžite telefonicky odoslaný do Berlína. O druhej hodine popoludní prišiel z Nemecka príkaz na zastavenie zatýkania Židov. Zo zadržaných osôb nacisti síce prepustili iba približne 200 ľudí, no rozsiahle internácie Židov v Ríme sa skončili. „Pohrozenie zo strany Vatikánu, že verejne odsúdi konanie režimu, vyzerá dnes ako bezvýznamná maličkosť, no vtedy to pri záchrane Židov a odstrašení nacistov skutočne fungovalo,“ vyzdvihol Ronald Rychlak diplomatickú šikovnosť Pia XII.

 

Spoluorganizátor atentátu

O tom, že pápež Pius XII. nepovažoval Hitlera za spojenca, svedčí aj jeho angažovanosť v pláne na zvrhnutie nemeckého vodcu. Medzi vrcholnými nemeckými veliteľmi existovala skupina, ktorá sa chcela zbaviť Hitlera, prevziať vládu a uzavrieť mierovú dohodu s Britmi. Okrem iného im vadilo, že vodca chcel po riešení židovskej otázky eliminovať aj katolíkov. Takisto mali výhrady voči likvidáciám odporcov režimu.

Najvýznamnejším zástupcom skupiny bol admirál Wilhelm Canaris. Kontakt so Svätou stolicou veliteľom sprostredkoval katolícky právnik Josef Müller. Pápeža oslovili s prosbou, aby im pomohol vyjednať dohodu so spojencami. Pius XII. súhlasil a preposielal správy medzi nemeckými veliteľmi a britskými diplomatmi. Britov tiež informoval o plánovaných nemeckých vojenských postupoch.

Na dosiahnutie dohody však bolo potrebné odstrániť Adolfa Hitlera. To bola náročná požiadavka na Pia XII. Ako vyjednávač mieru medzi vládou, ktorá mala vzísť po zvrhnutí nemeckého vodcu, a spojencami sa mal stať členom skupiny organizujúcej atentát na Hitlera. Pri rozhodovaní sa pápež zrejme riadil učením svätého Tomáša Akvinského, ktorý v teologickom spise Summa theologica uvádza, že „pokiaľ niekto okráda iného človeka alebo mu upiera slobodu či ho zabije, zaslúži si najväčší trest - v ľudskom súde smrť a pred Božím súdom večné zatratenie“. Ani jeden z atentátov, o ktorých Pius XII. dopredu vedel, však nebol úspešný. Adolf Hitler zakaždým ušiel smrti.

Nasledovalo veľké nacistické vyšetrovanie, z ktorého vyplynulo, že organizátorom sprisahania pomáhala aj hlava Katolíckej cirkvi. Hitler tomu spočiatku nechcel veriť, no po objavení dokumentov, ktoré dokazovali prepojenosť Pia XII. s povstaleckou skupinou, ostal šokovaný.

Gary Krupp, riaditeľ nadácie Pave the way, ktorá skúma a upozorňuje na propagandistické zneužívanie náboženstva, pre portál Zenit.org pripomenul správu z vyšetrovania z atentátu na nemeckého vodcu z júla 1944. Tú sa podarilo nájsť pri výskume archívov z obdobia vojny. Správu pre Hitlera spracoval veliteľ nacistickej kontrarozviedky Ernst Kaltenbrunner. Osobitne sa v nej venoval tomu, že Eugenio Pacelli bol súčasťou skupiny organizujúcej atentát.

 

Chcel Hitler zajať pápeža?

Ani zo strany Adolfa Hitlera však neprekvitali veľké sympatie voči pápežovi. Nacisti plánovali po vyplienení židovského obyvateľstva aj likvidáciu katolíkov. Taliansky historik a novinár Andrea Tornielli v svojej knihe Pius XII., pápež Židov odhalil, že Hitler v roku 1943 dokonca nariadil zničenie Vatikánu a deportáciu pápeža do neutrálneho Lichtenštajnska. Mala to byť odveta za Piovu pomoc Židom a odpor Cirkvi voči nacistickému režimu. Hitler bol taktiež nahnevaný po tom, čo 8. septembra 1943 došlo po zvrhnutí talianskeho fašistického diktátora Benita Mussoliniho k podpisu prímeria medzi vládou nového talianskeho premiéra Pietra Badoglia a koalíciou spojencov.

Do Talianska poslal svoju armádu a obsadil s ňou Rím. Do Vatikánu však nemecké jednotky nevstúpili. Prečo? Odpoveďou môže byť výpoveď veliteľa SS v Taliansku Karla Wolffa pred norimberským tribunálom. Podľa slov generála Wolffa ho mal Hitler poveriť prípravou invázie do Vatikánu. O pláne vedel už údajne iba Heinrich Himmler. Cieľom malo byť zajatie pápeža a obsadenie Vatikánskeho mestského štátu. Samotný Karl Wolff však mal Hitlera od tohto zámeru odhovoriť.

Plán zajatia mnohí historici pre nedostatok dôkazov spochybňujú. To, že takáto hrozba mohla reálne existovať, však nasvedčujú aj kroky Pia XII., ktorý sa na takúto alternatívu pripravoval. V prípade zajatia nacistami nariadil svoju okamžitú demisiu. Vysvetlil to tak, že v zajatí by sa neocitol pápež, ale iba kardinál Pacelli.