Pašiové hry inscenujú pod holým nebom

Burgenland je časť Rakúska známa svojimi prírodnými krásami, znamenitým vínom, športovými či kultúrnymi podujatiami. Nájdeme ho, len čo by kameňom dohodil – hneď za slovenskými hranicami.

V Burgenlande sa nachádza aj slávny bielo-červený maják pri Neziderskom jazere, ktoré je zároveň najväčším jazerom Rakúska.

Málokto však vie, že len pár kilometrov od neho sa nachádza dedinka Sankt Margarethen s kameňolomom, v ktorom sa každých päť rokov odohráva unikátne predstavenie pašiových hier pod holým nebom.

Začalo sa to v stodole

História pašiových hier v Sankt Margarethen sa začala odvíjať pred 95 rokmi. S nápadom zorganizovať ich prišiel miestny farár Josef Kaindlbauer. Ochotných hercov dobrovoľníkov našiel rýchlo, chýbalo už len vhodné miesto, kde by sa hra uskutočnila. Poskytol ho miestny mladík Emmerich Unger, ktorý pochádzal zo sedliackej rodiny.

Prvé pašiové hry sa tak odohrali v roku 1926 v ungerovskej stodole. Mali obrovský pozitívny ohlas od ľudí z dediny, ale aj blízkeho okolia. Farár Josef Kaindlbauer sa preto rozhodol z jednorazovej udalosti vytvoriť tradíciu. Svoju faru prestaval tak, aby sa príbeh umučenia Krista mohol uskutočniť tam.

Spočiatku sa predstavenia odohrávali každých desať rokov, čiže v rokoch 1936, 1946 a 1956, no pri tých posledných už bolo zjavné, že malá budova miestnej fary nebude pre ďalšie ročníky pašiových hier postačovať – prilákali totiž toľko divákov zo všetkých rakúskych spolkových krajín, až niektorých z nich museli obecné autority poslať domov, lebo sa pre nich nenašlo miesto.

Organizátorom sa však podarilo preniesť hry do novej, lukratívnejšej lokality – starého kameňolomu, ktorý postavili starí Rimania v prvom storočí po Kristovi. V tom čase patril nadácii zámožnej rodiny Esterháziovcov.

Pomohol im s tým zakladateľ prvého medzinárodného sochárskeho sympózia Karl Prantl. Práve on prišiel s nápadom využiť na hry jedinečnú scenériu kameňolomu, v ktorej sa krásne prelínajú prírodné i človekom vytvorené prvky.

Kým však kameňolom vhodne upravili, predstavenie sa hralo aj na iných miestach – divadelníci zo Sankt Margarethen napríklad dostali v roku 1957 pozvanie na 800. výročie posvätenia mariánskej baziliky v Mariazelli, kde inscenovali hry niekoľko dní po sebe.

Pašiové hry a súčasnosť

Prvé pašiové hry v kameňolome mala verejnosť možnosť vidieť v roku 1961. Odvtedy sa uskutočňujú každých päť rokov, spravidla počas letných prázdnin v auguste.

Zaujímavosťou je, že v nich nevystupujú žiadni profesionálni herci, ale do všetkých úloh sú obsadení výlučne amatéri – obyčajní ľudia, obyvatelia dediny Sankt Margarethen, ktorí sa v bežnom živote venujú najrôznejším profesiám.

So stúpajúcou popularitou pašiových hier narastá aj počet návštevníkov. Na začiatku ich bolo tristo až šesťsto, posledné predstavenia si do kameňolomu prišlo pozrieť až 60-tisíc divákov. Museli preto prestavať hľadisko, zvýšiť jeho kapacitu a takisto vymenili staré drevené lavice za modernejšie a pohodlnejšie kovové sklápacie.

Hry aj po toľkých rokoch stále zastrešuje farský úrad v Sankt Margarethen. Treba dodať, že všetci, ktorí sa do ich prípravy zapájajú – od režiséra cez hercov, maskérov až po technikov – pracujú úplne zadarmo, na dobrovoľnej báze. Zisk zo vstupného použijú organizátori na nevyhnutné náklady.

To, čo im zvýši, venujú rôznym charitatívno-sociálnym či farským projektom. Podporili tak napríklad misie na Haiti, Filipínach či v Indii, nadáciu pre deti s onkologickými ochoreniami či postavili v dedine farskú škôlku. Hry v Sankt Margarethen taktiež stoja za vznikom iniciatívy Europassion, ktorá združuje až šesťdesiat amatérskych divadelných spoločností pripravujúcich pašiové hry v pätnástich európskych krajinách.

Príbeh života a lásky

Pašiové hry v kameňolome v Sankt Margarethen sa uskutočnia aj tento rok. Ak bude pandemická situácia priaznivá, predstavenia sa budú hrať kontinuálne od 3. júna až do 29. augusta.

Téma tohtoročných hier bude Emauzy – príbeh života a lásky. Zapojí sa do nich približne 500 amatérskych hercov, pričom nacvičovať začali už v septembri minulého roka. Hlavnej úlohy Ježiša sa ako naposledy, v roku 2016, ujme Rupert Kugler. Alternovať ho bude 27-ročný Andreas Schalling, ktorý sa do pašiových hier zapájal v rôznych úlohách už od útleho detstva.

Novinkou aktuálneho ročníka je tiež takzvaný pašiový autobus, ktorý bude do kameňolomu na predstavenia bezplatne voziť seniorov a ľudí s obmedzenou mobilitou.

Režiséri zdôrazňujú, že hoci pašiové hry vychádzajú z evanjelia, doba sa mení a každé jedny hry si vyžadujú konkrétny inovatívny prístup, aby dokázali prilákať divákov a sprostredkovať im príbeh umučenia a ukrižovania Ježiša Krista.

Tento rok budú vyrozprávané z pohľadu emauzských učeníkov, zronených násilnou smrťou ich Učiteľa a preniknutých radosťou, ktorú zakúsia, keď sa k nim cestou pridá a oni ho spoznajú.

„Slovám evanjelia dávame hmatateľnú, konkrétnu podobu a ľudskú tvár a to je úžasné,“ vysvetľuje nový režisér Alexander Wessely, „avšak dôležitejšie než to, čo sa odohrá na scéne, je skôr to, čo sa odohrá v hľadisku. V ľuďoch.“