Pastorácia Rómov je beh na dlhú trať

S Rómami žijeme na spoločnom území už vyše šesťsto rokov. Za ten dlhý čas sme si do istej miery na seba zvykli, no zároveň na oboch stranách pretrvávajú predsudky, nepochopenia a odcudzenia.

O živote v rómskych osadách sa zvyčajne dozvedáme z televízie či novín a vo väčšine prípadov ide o veľmi negatívne udalosti. Chýba tu ale hlbší pohľad na ich život, mentalitu, rozdielnosť.

Spolunažívanie

Salezián Peter Bešenyei, SDB (58), medzi Rómami pôsobí už viac ako tridsať rokov a môžeme povedať, že patrí k niekoľkým ľuďom na Slovensku, ktorí ich poznajú celkom dobre.

„Veľmi mi záleží na tom, aby sa zmenšovala nenávisť medzi ľuďmi a aby sa vytrácal strach zo vzájomného spolužitia,“ vysvetľuje Peter Bešenyei, SDB, na margo spolunažívania majority a Rómov. „Ale ani samotní Rómovia sa nemôžu len stále vyhovárať a spoliehať na nekončiacu sa pomoc iných.

Úprimne podajme našim Rómom pomocnú ruku budovaním vyvážených vzťahov, ako rovný s rovným. Vzájomná dôvera a pozitívna skúsenosť sú cestou k pokojnejšiemu spolužitiu a azda vychováme novú, šťastnejšiu i vďačnejšiu generáciu.“

Sú to odvážne, no pokojné slová saleziánskeho kňaza, ktorý nevyzýva na boj, ale na evanjeliovú lásku k blížnemu. Mnohí z vás môžu namietať a hovoriť o osobnej negatívnej skúsenosti zo spolunažívania. Rómovia ale nie sú jednoliaty celok a nevhodné správanie jedného nemôžeme pripisovať všetkým.

Hovoriť o spolunažívaní Rómov a majority je dnes veľmi ťažké a nevďačné, hlavne keď tu máme politické sily, ktoré zneužívajú túto otázku.

„Nechcem sa nikoho dotknúť ani na jednej, ani na druhej strane, ani Slovákov, ani Rómov,“ hovorí Peter Bešenyei, SDB, „nechcem generalizovať, lebo si uvedomujem, že na Slovensku žije veľa slušných Rómov, ktorí sú integrovaní a svojím kultivovaným a nenápadným spôsobom života nikoho neobťažujú ani nevyrušujú.

Na druhej strane je zase veľa obetavých a neziskuchtivých ľudí z majority, ktorí majú úprimný záujem pomôcť.“ Podľa slov Petra Bešenyeia my kresťania máme „otvorený obrovský nepokrytý priestor ponuky: evanjelizáciou kultivovať tento ľud žijúci medzi nami, na našich perifériách“.

Pastorácia

Od evanjelizácie je už len krok k pastorácii. Peter Bešenyei si nepredstavoval, že ako salezián pôjde pracovať medzi Rómov. Pôsobil v Bardejove, a keď požiadali miestnu komunitu, či by pomohla v práci s nimi, tak keďže bol najmladší, pripadla mu táto úloha.

„Po náročnom týždni a ešte náročnejšej sobote som mal v nedeľné ráno, už o piatej, byť na autobusovej stanici a ísť s rómskymi deťmi do neznámej Limanowej, kde sa konala rómska púť. Keďže to bolo v 90. rokoch, lákalo ma na tom iba to, že som v Poľsku predtým ešte nikdy nebol.

Na stanici, ešte v prítmí, sa hemžila kopa neznámych Rómov, ktorí ma nijako vnútorne nepriťahovali, a to šero ich robilo ešte tmavšími. Z bezpečnej vzdialenosti som si ich obzeral a očami hľadal neznámu rehoľnú sestru, u ktorej som sa mal prihlásiť.

Keďže meškala, začal som sa v duchu ospravedlňovať, že asi nie je Božia vôľa, aby som tam šiel, aby som sa len pekne vrátil do svojej ešte určite teplej postele. Mal som tisíc vnútorných dôvodov vrátiť sa a strašnú nechuť niekam ísť.

Ako som tak bojoval s týmito myšlienkami a nechuťou, objavila sa zrazu rehoľná sestra a mne spľasla nádej na návrat. Tým, že som zbabelo neušiel a zostal som tam, nastal určitý zlomový moment, ktorý zmenil celý môj život,“ rozpráva salezián Peter Bešenyei.

Po návrate z púte prišla miestnym saleziánom vyrušujúca otázka, či by sa nechceli venovať rómskym deťom. „Skúsil som to a stalo sa mi to ,osudným‘ – skúšam to dodnes. Preto sa nestotožňujem s názormi, že tí, ktorí chcú pracovať s Rómami, musia mať nejakú špeciálnu charizmu.

Ja nemám žiadne mimoriadne dary, nikdy som netúžil pracovať s Rómami, ale keď prišla takáto ponuka, len som nepovedal nie – to je všetko,“ dodáva. Po tých rokoch práce s nimi si však Peter Bešenyei myslí, že Rómov musí človek najprv veľmi dlho spoznávať a až potom začať skutočne evanjelizovať. Lebo práca s nimi je na dlhé trate.

Luník IX

Peter Bešenyei pôsobil medzi Rómami na viacerých miestach – od Bardejova cez Michalovce až po známe sídlisko v Košiciach Luník IX. A práve toto miesto poctí svojou návštevou Svätý Otec František.

Je veľmi ťažké opísať či charakterizovať toto sídlisko. Zo slov Petra Bešenyeia však vyplýva, že tam nájdete všetko: extrémnu chudobu, ale aj skutky milosrdenstva. Z množstva skúseností, ktoré zažil počas 99 mesiacov svojho pôsobenia na Luníku IX (2008 – 2016), asi najčastejšie spomína extrémnu chudobu.

„Nie je chudoba ako chudoba. Jeden chlapec veľmi smrdel a ja som sa taktne snažil opýtať, či v tých šatách aj spí. Úplne spontánne odpovedal, že samozrejme, veď by si ráno nemal čo obliecť. A keď si nedá pozor na topánky, bude musieť byť ďalší deň doma, lebo si nebude mať čo obuť.

Okrem domácich k nim veľakrát prichádzajú prespávať kadejakí ujovia, bratranci. Ak si niečo odnesú, dlhšie sa neukážu, až sa na to pozabudne, potom sa opäť vrátia, ako keby sa nič nestalo, a začarovaný kolobeh pokračuje.“

A takýchto podobných skúseností má veľmi veľa. Takže po tridsiatich rokoch pôsobenia medzi Rómami sa natíska logická otázka: Má táto práca zmysel? Peter Bešenyei najprv zdôrazňuje, že rýchle riešenia sú vždy iba čistým populizmom.

„Aj napriek všetkému bolestnému, čo som medzi týmito ľuďmi prežil, nespochybňujem dôležitosť a opodstatnenie tejto misie, považujem ju za veľmi potrebnú a zmysluplnú. My misionári Rómov musíme túto misiu premodliť a pretrpieť, priniesť im nádej, aby sa Rómovia stali tvorcami vlastného integrálneho rastu.

Rómovia nepotrebujú prioritne naše peniaze, našu materiálnu pomoc, ale v prvom rade potrebujú zmeniť svoju mentalitu. Niečo z nás musí prejsť na nich a z nich na nás, aby sme vzájomným rešpektom, úctou a láskou našli schodnejšie cesty k pokojnejšiemu spolužitiu,“ uzatvára svoje rozprávanie salezián Peter Bešenyei, SDB.