Posolstvo pápežských ciest symbolizujú i kríže

Každá z pápežských návštev si vyžiadala náročné prípravy. V centre duchovných programov dominovali liturgické slávenia a stretnutia s rôznymi skupinami ľudí. Dejiskom liturgických slávení – najmä svätých omší – sa stali dočasne vybudované liturgické priestory v prírode, ktoré dostali aj výstižný ľudový názov – poľné katedrály.

Pozostávali z konštrukčnej časti vymedzujúcej priestor presbytéria spolu s nevyhnutným liturgickým zariadením. Ich súčasťou boli centrálne kríže, navrhnuté a vyrobené vo väčšine prípadov iba na túto jedinečnú príležitosť.

Po skončení pápežských návštev sa stali významnými pamätníkmi pripomínajúcimi posolstvo nevšedných udalostí.

Kríž vo Vajnoroch pripomína prvú návštevu pápeža Jána Pavla II. v roku 1990. Snímka: Ľubomír Kaľavský

DVOJITÝ KRÍŽ VO VAJNOROCH

Prvú návštevu pápeža Jána Pavla II. na území Slovenska (22. apríla 1990) pripomína kovový dvojkríž, ktorý bol súčasťou liturgického priestoru na letisku v mestskej časti Bratislava-Vajnory. Po skončení návštevy bol trvalo osadený blízko miestneho farského kostola, kde spolu s pamätnou tabuľou pripomína historickú udalosť.

Prosbu slovenských veriacich: „Svätý Otče, do Levoče“ splnil Ján Pavol II. v roku 1995. Na snímke je kríž pod Mariánskou horou v Levoči. Snímka: Ľubomír Kaľavský

LEVOČSKÝ MAJÁK

V roku 1995 pápež Ján Pavol II. navštívil Slovensko už druhý raz, ale bola to prvá pápežská návšteva v ére samostatného štátu. Kroky vtedajšej hlavy Katolíckej cirkvi smerovali do Bratislavy, Nitry, Šaštína, Košíc, Prešova, Spišského Podhradia.

Návšteva vyvrcholila púťou na Mariánsku horu v Levoči. Na túto príležitosť postavili na poli pod pútnickým chrámom drevenú oltárnu tribúnu, z ktorej stredu vyčnieval vysoký stožiar ukončený krížom. Po následnom rozobratí symbolického pódia tam kríž zostal, aby ako maják ukazoval a strážil posvätné miesto.

Kríž vo Vysokých Tatrách požehnal Ján Pavol II. v roku 1995. Snímka: Ľubomír Kaľavský

VYSOKÉ TATRY

Pápež Ján Pavol II. bol milovníkom hôr a horských športov. Pri návšteve Slovenska v roku 1995 si po náročnom programe našiel chvíľu aj na krátky relax vo Vysokých Tatrách. Navštívil lokalitu pri Sliezskom dome, kde požehnal pripravený drevený dvojkríž, ktorý pod tatranskými štítmi pripomína túto vzácnu apoštolskú návštevu.

V septembri 2003 slávil Ján Pavol II. svätú omšu v Bratislave-Petržalke; v liturgickom priestore pri Kostole Svätej rodiny sa vtedy vynímal tento kríž. Snímka: Ľubomír Kaľavský

KRÍŽ VO VATIKÁNSKYCH FARBÁCH V PETRŽALKE

Tretia návšteva Jána Pavla II. sa uskutočnila v roku 2003. Pápež navštívil Trnavu, Banskú Bystricu a Rožňavu. Jedenásteho septembra celebroval svätú omšu na pódiu v mestskej časti Bratislava-Petržalka pri novopostavenom Kostole Svätej rodiny.

Oltárnemu priestoru dominoval žltý monumentálny kríž s korpusom od akademického sochára Svetozára Ilavského. Tento kríž bol potom premiestnený do presbytéria spomínaného kostola, kde spolu s bielym podkladom vyjadruje symbolické spojenie s Vatikánom.

Súčasťou liturgického priestoru v Prešove, kde pápež František slávil 14. septembra Božskú liturgiu sv. Jána Zlatoústeho, bol ikonografický kríž. Snímka: Ľubomír Kaľavský

IKONOGRAFICKÝ KRÍŽ V PREŠOVE

Od 12. do 15. septembra zavítal na Slovensko pápež František. V utorok 14. septembra predsedal Božskej liturgii sv. Jána Zlatoústeho v Prešove. Liturgický priestor pre gréckokatolícky obrad navrhol architekt Peter Marcinko. Dominoval mu päťmetrový trojramenný byzantský kríž.

Na jeho rozšírených ramenách bol rozvrhnutý ikonografický cyklus, kde okrem ukrižovaného Krista mali miesto ďalšie postavy a javy súvisiace s ukrižovaním (Panna Mária, svätý Ján Evanjelista, slnko, mesiac, odtlačok Kristovej tváre na ručníku, Adamova lebka pri päte kríža a podobne), všetko doplnené staroslovienskymi textami podľa ikonopiseckých zásad.

Na strednom vodorovnom ramene okolo rúk ukrižovaného Krista bolo možné identifikovať starosloviensky nápis: „Umučenie Pána Boha a Spasiteľa nášho Ježiša Krista. Krížu tvojmu klaniame sa, Vládca, a sväté vzkriesenie tvoje oslavujeme.“

Stretnutie Svätého Otca Františka so slovenskou mládežou na košickom Štadióne Lokomotíva sprevádzal korpus Krista, ktorý má už svoju históriu – bol súčasťou liturgického priestoru v roku 2018 počas blahorečenia Anny Kolesárovej, ktoré sa konalo presne na tom istom mieste. Snímka: Ľubomír Kaľavský

TRSTINOVÝ KRÍŽ V KOŠICIACH

Z Prešova sa pápež František presunul do Košíc, kde 14. septembra bolo zorganizované stretnutie s mládežou. Konalo sa na športovom Štadióne Lokomotíva a nieslo sa v znamení spomienky na blahorečenie Anny Kolesárovej, keďže beatifikácia bola presne na tomto mieste 1. septembra 2018.

Ideové prepojenie blahorečenia Anny Kolesárovej s Františkovou návštevou vyjadrovalo aj opätovné použitie korpusu Krista vytvoreného sochárom Jánom Lesňákom z Levoče. Samotný kríž (podklad pod korpusom) bol v oboch prípadoch iba dočasný, vyrobený z trstiny.

VYJADRENIE SPOLUPATRIČNOSTI V ŠAŠTÍNE

Svoju pastoračnú návštevu zavŕšil Svätý Otec František na národnej púti v Šaštíne 15. septembra. Na mieste neďaleko Baziliky Sedembolestnej Panny Márie vyrástol príležitostný sakrálny priestor s pódiovým presbytériom, ktorého hlavnými prvkami boli: obetný stôl, ambón, socha šaštínskej Piety, obraz svätého Jozefa a centrálny kríž.

Na návrhu a výrobe šesťmetrového kríža spolupracoval kolektív pod vedením akademického sochára Martina Lettricha. Hliníkový kríž so striebristým korpusom umiestnený na bielom podklade vytváral ako celok decentnú atmosféru so žiarivým efektom, typickú pre znázornenie osláveného kríža.

Pri pohľade zblízka zaujal najmä kontrastom medzi hladkým povrchom kríža a drsnou úpravou korpusu, čím bolo naznačené ušľachtilé gesto spásy dosiahnuté prostredníctvom umučeného tela.

Neprehliadnuteľným aspektom bolo umiestnenie skrížených drevených trosiek v krížení ramien, ktoré pochádzali z  krovu tornádom zničeného kostola v Moravskej Novej Vsi. Týmto bola vyjadrená spolupatričnosť s ľuďmi, ktorí prišli o svoje rodiny a domovy nielen na Morave, ale aj inde vo svete.