Pôst učí človeka pokore

Mnohí sa možno po vyhlásení pôstu počas týchto ôsmich piatkov pýtali, načo je to dobré. Či sa nepostíme azda tým, že nemôžeme ísť do kostola, kina či divadla? Anton Ďatelinka ponúka mnoho príkladov zo Svätého písma, ktoré ukazujú, že pôst sprevádzal dôležité udalosti, v ktorých sa menili dejiny.

„Niektoré sú veľmi príznačné: Keď Mojžiš prichádza, aby druhý raz dostal od Pána tabule Zákona, postí sa štyridsať dní a nocí (porov. Dt 9, 9).

Keď sa majú Židia vrátiť zo zajatia z Perzie, Ezdráš povie: ‚Potom som tam pri rieke Ahave vyhlásil pôst, aby sme sa pokorili pred pohľadom svojho Boha a tým si od neho vyprosili šťastnú cestu pre seba, svoje deti i pre celý svoj majetok‘ (Ezd 8, 21).

V čase blížiacej sa katastrofy, keď hrozí vyhubenie národa, kráľovná Ester vyzve národ: „Modlite sa za mňa! Tri dni a tri noci nič nejedzte, ani nepite!‘ (Est 4, 16). Nakoniec je národ uchránený od skazy.

V Knihe proroka Jonáša je pôst dôvodom, pre ktorý Pán uchráni mesto Ninive od skazy. Je zaujímavé, že pohanský kráľ mesta vyhlási pôst a povie: ‚Ľudia a zvieratá... nech nič neokúsia... nech sa každý odvráti od svojej zlej cesty a od násilia... Ktovie, azda sa Boh odvráti a zmiluje sa; odvráti sa od svojho hnevu a nezahynieme‘ (Jon 3, 7 - 8).

V Novom zákone je najväčším príkladom pôstu sám Pán Ježiš, ktorý sa pred vystúpením pred Izrael postí štyridsať dní a nocí (porov. Mt 4, 2).

Apoštoli, keď majú vykonať vážne rozhodnutie, takisto sa postia; predtým, ako vyšlú Pavla a Barnabáša na misijné cesty, ktoré boli vážnym míľnikom v dejinách Cirkvi (porov. Sk 13, 1 - 2).

Je zaujímavé si všimnúť, že v minulosti bol pôst povinný aj pred vysluhovaním niektorých sviatostí pre vysluhovateľa či prijímajúceho, napríklad pred kňazským svätením. Tieto udalosti sú jasným dôkazom toho, že pôst je pozitívny skutok pokánia v Božích očiach, pokiaľ je spojený s úprimným srdcom a pokorou.“

Anton Ďatelinka sa odvoláva na sv. Bazila, ktorý hovorí:

„Pôst rodí prorokov a posilňuje mocných; pôst robí zákonodarcov múdrymi. Pôst je dobrým záchrancom duše, pevným spoločníkom tela, zbraňou pre udatných a tým, čo je telocvičňa pre športovcov. Pôst odpudzuje pokušenia, nabáda k zbožnosti; je to spoločník bdelosti a tvorca cudnosti. Vo vojne bojuje statočne, v pokoji učí tichosti.“

Čistíme si vnútro od nánosov hriechu

„Mohli by sme povedať, že pôst prijatý zodpovedne vážnym spôsobom zasahuje človeka dobrovoľným vzdaním sa niečoho (napríklad jedla), čo je pre každého z nás až príliš osobné. Ak by sme nejedli, zomrieme,“ uvažuje teológ a pýta sa:

„Pozýva nás teda Boh k smrti? Istým spôsobom áno, možno povedať k umŕtvovaniu. To však len preto, aby sme vyčistili svoje duchovné vnútro od nánosov hriechu a odvrátenia od Boha.“

Nikto podľa neho nemôže namietať, že túžba po jedle je zlá. Boh nás totiž stvoril tak, že potrebujeme jesť, aby sme prežili. „Ale zároveň sme v našej poškodenej ľudskej prirodzenosti náchylní na to, že z potreby sa môže stať neresť.“

O vzdaní sa jedla hovorí ako o jednom z mnohých príkladov. „Pôst učí človeka pokore. Keď sa v našej slabosti vzdáme niečoho potrebného, hľadáme podstatnejšie, čo môže byť v inom prípade zakryté nepodstatnými vecami až natoľko, že nepodstatné si mylne zameníme s tým najdôležitejším.“

Boh nechce našu skazu, ale prijatie

Nie každý sa zo zdravotných dôvodov dokáže postiť, pre tých, je, samozrejme, výnimka.

„Pokiaľ nemôžeme pre zdravotný stav využiť prostriedok prísneho pôstu, otcovia biskupi nás pozývajú k modlitbe či skutkom lásky. Prostredníctvom konkrétnej pomoci či záujmu o tých, ktorí často zostali v dnešnej dobe sami,“ nabáda na pomoc blížnym Anton Ďatelinka.

„Keď takto hľadíme na pôst, pochopíme, že v ňom môže byť zahrnuté nielen jedlo, ale všetko to, čo v nás spôsobuje zahmlenie nášho pohľadu na Boha - nekonečné vysedávanie pred televízorom, scrollovanie sociálnych sietí v mobile. Musí to však byť vždy spojené s horlivou a úprimnou modlitbou a pokorou.“

Liturgista dôrazňuje, že Boh nechce našu skazu, ale naše prijatie. Aby sme pochopili, že on je Pánom tohto sveta, nie človek. „Keď si toto v dôvere v neho uvedomíme, aj pre nás platia slová proroka Jeremiáša: ‚Budete ma hľadať a nájdete ma; ak ma budete hľadať celým svojím srdcom‘“ (Jer 29, 13).

Súčasnú pandémiu koronavírusu Anton Ďatelinka prirovnáva k lekcii, ktorú nám Boh dáva. Podobne, ako keď rodič učí svoje dieťa. „Niekedy s ľahkosťou, niekedy cez nevôľu nad zošitom s domácou úlohou.

To, čo dieťa mylne vníma ako trest, je prejavom lásky a starostlivosti oň. Boh nás miluje, no niekedy nám dáva lekciu svojej lásky aj cez pre nás bolestivé domáce úlohy. Súčasná pandémia nie je ničím iným.“

O výzve na pôst, ktorú nám však naši otcovia biskupi ako praví pastieri našich duší ponúkajú, hovorí ako o veľmi silnej zbrani, ktorú nám Boh dáva ako prostriedok, ktorým sa môžeme znova zamerať na to, čo je najpodstatnejšie.

„A zároveň v pokore prosiť, aby túto našu obetu, ktorú konáme, ak je to jeho vôľa, použil a odvrátil od nás pohromu nákazy,“ uzatvára Anton Ďatelinka.