POZNÁVAME DIECÉZY NAŠICH SUSEDOV: Székesfehérvárska diecéza

Diecéza vznikla z iniciatívy rakúsko-uhorskej panovníčky Márie Terézie 16. júna 1777. Územie diecézy sa vyprofilovalo z dvoch častí - Ostrihomskej arcidiecézy a Budapeštianskej arcidiecézy v severovýchodnom Zadunajsku za pontifikátu pápeža Pia VI.

Barokový farský Kostol sv. Štefana, postavený v rokoch 1758 až 1768, sa stal katedrálou Székesfehérvárskej diecézy. 
 

Kľúčové miesto 
 

Székesfehérvárska diecéza teda nepatrí medzi najstaršie diecézy v krajine. Od zrodu uhorskej štátnosti sídlo biskupa v Székesfehérvári bolo kľúčovým cirkevným i politickým miestom.

Nachádzal sa tu kráľovský palác, konali sa tu prvé zákonodarné dni a neskôr národné zhromaždenia Uhorska. Ako kráľovské korunovačné a pohrebné miesto bol aj sakrálnym centrom veľkého významu, miestom pochovávania svätých. 

Stredoveký rozkvet Székesfehérváru ukončilo osmanské dobytie v roku 1543. Cirkevná aj svetská správa skolabovala. Žiaľ, počas bojov a následne pod 145-ročnou cudzou nadvládou sa mesto ocitlo v troskách.

Kráľovská bazilika utrpela nenapraviteľné škody. Jej vežu použili Osmani ako skladisko prachu, ktoré dokonca vybuchlo. Už v 70. rokoch 17. storočia začala habsburská vláda rozsiahlu reformu cirkevnej správy v Uhorsku.

Mária Terézia iniciovala vznik gréckokatolíckych diecéz (Munkács-Ungvár; Nagyvárad, Kőrös) a tiež proporcionálne zmenšila rozsah tých rímskokatolíckych.

K oživeniu mesta došlo v 18. storočí a viac-menej začalo nadobúdať barokové kontúry. Privilegované prepoštstvo v meste bolo zreorganizované, no v zmenených podmienkach už nezískalo niekdajší lesk.

Katedrála  
 

Bazilika sv. Štefana (maďarsky Székesfehérvári Szent István-székesegyház) alebo tiež Katedrála Székesfehérvár je zasvätená svätému uhorskému kráľovi, má titul bazilika minor a je chránená ako kultúrna pamiatka.

Pôvodnú baziliku dokončil práve kráľ Štefan I. v roku 1010. Neprežila však ničenia osmanských nájazdov v roku 1601.

Neďaleko nej, na južnom kopci, sa nachádzalo prvé kráľovské sídlo, palác veľkovojvodu Gézu, najstaršia časť mesta.

Zahrnoval Baziliku sv. Petra a Pavla, na ktorej základoch bol v rokoch 1758 až 1768 postavený nový farský kostol v barokovom štýle podľa projektu Martina Grabnera.

Stavba bola financovaná z darov vrátane príspevku Márie Terézie. V rokoch 1805 až 1815 boli zvýšené veže kostola. Pápež Pius XI. udelil katedrále v roku 1938 titul bazilika minor.

Nad portálom je dvojvežové priečelie, na ktorého rímse sú sochy svätých uhorských kráľov Štefana, Ladislava a Emmericha. Obe veže sú vybavené hodinami.

Chór s oltárom a kazateľnicou navrhol slávny rakúsky barokový architekt Franz Anton Hillebrandt (1719 – 1797). Na oltári je zobrazený kľačiaci sv. Štefan, ktorý odovzdáva uhorskú korunu Panne Márii. Oltár z červeného mramoru s korintskými stĺpmi navrhol maliar a profesor architektúry Vinzenz Fischer (1729 – 1810).

Pôsobivé stropné fresky s výjavmi zo života svätého Štefana sú dielom Jána Ignáca Cymbala (1722 – 1795). Krížová cesta je dielom sochára Barnu Búzu (1910 – 2010) z 50. rokov 20. storočia.

V sarkofágu krypty kostola sa nachádzajú pozostatky kráľa z rodu Arpádovcov Bélu III. (1148 – 1196) a jeho manželky Agnesy zo Châtillonu. Okrem iného sa zaslúžil aj o svätorečenie sv. Ladislava.