Pravá škorica rastie iba na Srí Lanke, ale prevoniava celý svet

Pochádza zo Srí Lanky a nazýva sa aj pravá cejlónska škorica, po latinsky Cinamomum zeylunicum. Na ostrov v Indickom oceáne ju priviezli arabskí obchodníci z Ázie. Keď ju v roku 1518 objavili Portugalci a neskôr Belgičania, získali kontrolu nad obchodovaním s touto vzácnou koreninou na dlhých tristo rokov.

Dnes je výhradným exportérom prvotriednej koreniny Srí Lanka, do roku 1972 nazývaná Cejlón.

Škoricový dom 
Na jeho adresu sa pýtať netreba, dom, v ktorom býva, volajú všetci škoricovník. Asi tridsaťpäťročný Dinesh Kanattapara z mestečka Elpitiya sa venuje pestovaniu a spracovaniu škorice už pätnásť rokov. Rezkým krokom vybehne za dom, a hoci práve nie je sezóna, odreže jeden kmeň, aby nám predviedol, ako sa táto vzácna rastlina spracováva.

Divý škoricovník síce rastie až do výšky 20 metrov, no strom určený na získavanie škorice sa využíva, keď má približne tri metre. „Škoricovník rastie tisíc dní a zbiera sa, keď má kmeň správnu veľkosť. My presne vieme, kedy to je,“ vysvetľuje Dinesh bez toho, aby uvádzal akékoľvek miery, a mačetou zručne odsekne škoricový kmeň.

„Zrezáva sa výlučne v období dažďov od mája do decembra, vtedy je kôra najpružnejšia.“ Potom postupne z neho ostrým nožom olupuje voňavú kôru tenkú ako papier. Suší ju asi desať minút na slnku, následne skladá, aby vytvoril približne metrové rolky škorice, ktoré predáva do fabriky na ďalšie spracovanie. „Na kilogram škorice je potrebných desať kmeňov,“ prezrádza.

Na to, že sa škorica získava z vnútornej kôry stromu, odkazuje aj jej názov. V slovenčine je odvodený od slova skora, vyjadrujúceho niečo „odrezané, odkrojené“, ale odkazuje aj na kôru, kožu či škrupinu.

Škorica bola vždy vzácna a drahá. Ľudia ju poznali už dvetisíc rokov pred Kristom, starovekí Egypťania ju využívali ako liek, korenie a na balzamovanie mŕtvych tiel. Škoricu si cenili natoľko, že ju považovali za vzácnejšiu ako zlato, pretože jej bolo málo a bola využiteľná na mnoho spôsobov. V Európe sa oddávna považovala za symbol luxusu a bohatstva. Škoricovník je hodnotný aj preto, že sa dá spracovať celý. Z jeho voňavých listov a koreňov sa lisuje vzácny škoricový olej.

Veľkoobchodná cena cejlónskej škorice sa dnes pohybuje okolo 15 eur za kilogram.

Voňavý biznis 
„Koreniny, ktoré dávajú vôňu svetu,“ znie motto rodinnej firmy Nihal Shata & sons v meste Karandeniya na juhu ostrova, ktorá spracováva škoricu, ale aj ďalšie koreniny. Hneď pri vstupe do fabriky rozvoniavajú obrovské zväzky škorice. Časť z nej majitelia vykupujú od miestnych farmárov, časť si pestujú sami.

„Firmu založil v roku 1985 môj svokor a my v jeho podnikaní pokračujeme,“ vysvetľuje skromne spolumajiteľka a manažérka Disanayaka Nihal, ktorá spolu s manželom rozvinula obchod so škoricou natoľko, že dnes ročne vyvážajú okolo stotisíc kilogramov cejlónskej škorice do Spojených štátov amerických, Španielska a Mexika, ktoré je pre nich najväčším importérom.

Vo fabrike zamestnávajú 45 ľudí, ktorí voňavú škoricu ďalej spracovávajú – balia, režú či melú, podľa toho, na aký účel je určená. Podľa želania zákazníkov ju potom predávajú buď vo forme metrových tyčiniek, malých kúskov alebo v podobe mletého prášku.

Cejlónska škorica je omnoho mäkšia a krehkejšia ako čínska škorica, ktorá je rozšírenejšia. Cejlónska škorica sa dá ľahko zlomiť i pohrýzť, má bledšiu farbu, no predovšetkým je omnoho zdravšia.

„Podporuje činnosť srdca a je prírodným antioxidantom,“ hovorí Disanayaka, no vzápätí dodáva, že škoricu treba používať s mierou, lebo inak nám môže uškodiť. Čajová lyžička mletej cejlónskej škorice dvakrát do týždňa je podľa nej pre naše zdravie ideálna. Na Srí Lanke si ju dávajú do cejlónskeho čaju, čím ešte zvýraznia jeho vynikajúcu chuť.

Škorica v Biblii

o     Škorica bola jedna z ingrediencií, z ktorých mal Mojžiš na pokyn Pána pripraviť svätý olej: „Vezmeš voňavé látky najlepšieho druhu: päťsto šeklov najjemnejšej myrhy a polovicu tohto, teda dvestopäťdesiat šeklov voňavej škorice a dvestopäťdesiat šeklov voňavého puškvorca“ (Ex 30, 23).   
o     Škorica sa využívala vo voňavkárstve: „Napustila som myrhou svoju postieľku, aloou a škoricou“ (Prís 7, 17). 
o    Snúbenec prirovnáva svoju snúbenicu k voňavým rastlinám: „To nard a šafran, puškvorec a škorica so všelijakou kadidlovou krovinou; myrha a aloa s rozličnými prevzácnymi balzamami“ (Pies 4, 14).
o    Škorica bola aj jedna z troch Jóbových dcér, ktoré mu Boh požehnal po ťažkom utrpení: „Jednej dal meno Holubica, druhej meno Škorica, tretej meno Roh líčidla“ (Jób 42, 14).
o     Biblia prirovnáva ku škorici dokonca aj múdrosť: „Rozvoniavam ako škorica a vonný balzam: ako vzácna voňavá masť vydávam zo seba vôňu ľúbeznú“ (Sir 24, 20). 
o     Škorica mala hodnotu platidla: „Dan, Javan, Uzal ti dávali na výmenu kované železo, škoricu a trsť. Bolo ti to miesto platby“ (Ez 27, 19).
o     A napokon sa škorica spomína aj v Knihe zjavení ako jedna zo vzácnych vecí, ktoré už na konci časov nebudú mať pre nás nijakú cenu: „... škoricu a balzam, voňavky a masti, kadidlo, víno a olej, múku a pšenicu, dobytok a ovce, kone a vozy, otrokov a ľudské duše. A ovocie, túžba tvojej duše, odišlo od teba, všetko cenné a skvostné sa ti stratilo a už ich viac nenájdu“ (Zjv 18, 13 – 14).