Pri objavení hrobu boli archeológovia šokovaní

O deň neskôr zostúpil vatikánsky správca archeologických vykopávok Filippo Ludovici do podzemia spolu s pozorovateľmi a nový hrob zdokumentovali.

Náhrobný kameň bol nápadný už svojím materiálom, bol trojdielny a z vypálenej hliny. Hrobové miesto bolo uzavreté tromi vypálenými tehlami. Každá z nich bola široká asi 50 centimetrov, dohromady mali dĺžku 1,74 metra.

Na kameňoch, ktoré pápež Lev XII. v roku 1827 daroval talianskej svätyni v Mugnane del Cardinale, bol červený nápis v latinčine: LUMENA.PAX.TECUM.FI.

Logickým usporiadaním získame nápis Filumena Pax Tecum. Znázornené symboly hovorili o mučeníctve a panenstve: kotva, tri šípy, nástroj bičovania, palma, ľalia.

V samotnom hrobe archeológovia našli nielen telesné pozostatky, ale aj vázu, tenkostennú vypálenú nádobu, rozlomenú na dve časti. Jedna zostala zachovaná a na jej stenách boli zjavné stopy krvi.

V hrobe neboli žiadne acta martyrorum, ktoré by boli určovali osobu a miesto smrti, preto objaviteľov čakala priam detektívna práca. Až ďalšie výskumy odhalili, že ostatky tela patrili dievčine vo veku 12 až 13 rokov.

A udialo sa aj čosi mimoriadne. S vázou, do ktorej sa kedysi zbierala krv mučeníkov v raných dobách kresťanstva, urobili experiment: šupinky údajnej krvi zachytili do krištáľovej nádoby - okamžite došlo k úchvatnej premene.

Akonáhle sa krvné čiastočky ocitli v nádobe, zaleskli sa ako najčistejšie zlato, iné ako striebro, ďalšie ako drahokamy. Mnohých z prítomných to hlboko zasiahlo. Telesné pozostatky svätice preniesli na ďalší deň do Vatikánu.

Kardinál Luigi Ruffo-Scilla po zapečatení relikviára vyhlásil: „Všetci sme videli, že jej krv sa zmenila v niekoľko vzácnych diamantov rôznych farieb, v striebro a zlato.“

Keď jej ostatky prevážali do Vatikánu, diali sa mimoriadne veci. V knihe Svätá Filoména, dcéra svetla sa píše: „Sluha, ktorý asistoval pri prenesení panny mučenice, bol okamžite vyliečený zo zápalu obličiek.

Právnik, ktorého zaviedli do rodinnej kaplnky, bol hneď vyliečený z ťažkého zápalu sedacieho nervu. A žena, ktorá trpela rakovinovým nádorom a pre ktorú bola na druhý deň naplánovaná amputácia, bola náhle uzdravená z rakoviny - v okamihu, keď relikviu svätej Filomény priniesli k jej rane.“

No a len čo sa telo svätice dostalo do Kostola Panny Márie Milostivej v Mugnane, zvony začali vyzváňať samy od seba. Nečudo, že sv. Filoména tak pritiahla aj úctu a pozornosť pápežov.

Napríklad sv. Pius X. povedal: „Najväčším argumentom v prospech kultu sv. Filomény je farár z Arsu.“ V roku 1905, na sté výročie prenesenia jej ostatkov do Mugnana, práve pápež Pius X. blahorečil Jána Máriu Vianneya.

Pápež Gregor XVI. je známy výrokom: „Modlite sa k svätej Filoméne, o čokoľvek ju požiadate, ona vám vyprosí.“ Pápež Lev XII. povolil 15. marca 1826 slávenie bohoslužby na jej sviatok.

Pápež Lev XIII. zasa povýšil Bratstvo svätej Filomény na arcibratstvo a udelil mu mnoho odpustkov. Horlivo odporúčal nosenie „pásu“ sv. Filomény a vyhlásil úplné odpustky pre tých, ktorí ho budú nosiť.

Pápež Pius IX., ešte keď bol arcibiskupom Giovannim Mastaiom-Ferrettim, patril k častým návštevníkom svätyne v Mugnane. A pápež Gregor XVI. ju pozdvihol k úcte na oltári 30. januára 1837.

Pri revízii liturgického kalendára však bola v roku 1961 zo zoznamu svätých vyradená. No treba uviesť, že táto inštrukcia bola iba smernicou, nešlo o cirkevné vyhlásenie, že by Filoména prestala byť svätou, ako je to často mylne chápané.

Podobne totiž „vymizlo“ z liturgického kalendára mnoho tradičných sviatkov k úcte Pána Ježiša i rôznych svätých.