Putujú relikvie misionára chudobných

Účastníci si na rôznych miestach budú môcť uctiť pozostatky sv. Vincenta de Paul, dozvedieť sa viac o svätých inšpirovaných vzorom života svätca, ako aj o dielach, ktoré boli založené v duchu vincentskej charizmy.

Poznávame sv. Vincenta de Paul

Svätý Vincent de Paul sa narodil 24. apríla 1581 v dedine Pouy, vo Francúzsku. Charakterové črty rodiska - zmysel pre realitu a sedliacka múdrosť - ho ovplyvnili na celý život.  Ako dvanásťročný nastúpil do františkánskeho gymnázia v Daxe s úmyslom stať sa kňazom. Vincent však za týmto povolaním nekráčal s čistou motiváciou.

Chcel jednoducho nadobudnúť benefícium, aby ako kňaz mohol finančne podporovať svoju rodinu. Za kňaza bol vysvätený 23. septembra 1600. Väčšinu života strávil v Paríži, kde aj zomrel 27. septembra 1660. Jeho bohatý život sa nedá opísať niekoľkými vetami aj preto si pripomeňme niektoré dôležité okamihy.

Po štúdiách v Toulouse sa v roku 1605 Vincent akoby vytratil z povrchu zeme. Ozval sa až v júli 1607. V dvoch listoch z toho obdobia opisuje, ako musel kvôli dedičstvu odcestovať do Marseille. Na spiatočnej ceste loďou upadol do zajatia tureckým pirátom, ktorí ho predali za otroka rybárovi. Ten Vincenta ďalej odpredal starému alchymistovi, ktorý si ho veľmi obľúbil a vyjavil mu aj tajomstvá svojho umenia.

Po starcovej smrti sa Vincent dostal do rúk mohamedána, odpadlíka od kresťanstva, pochádzajúceho zo Savojska. Jedna z jeho žien bola taká nadšená vierou Vincenta, že sa jej podarilo presvedčiť svojho manžela na návrat do Francúzka a do Cirkvi. Naskytla sa im príležitosť utiecť na malej lodi do rodnej krajiny, kde pápežský vicelegát z Avignonu prijal odpadlíkov späť do Cirkvi a následne vzal Vincenta do Ríma, aby mu zabezpečil miesto s výnosným príjmom. 

V roku 1609 Vincent prichádza do Paríža. Aj vďaka zoznámeniu sa s kardinálom Pierrom de Bérulle prechádza veľkou vnútornou premenou. Kardinál modlitby, askézy a duchovného vedenia bol zakladateľom náboženského prúdu „Francúzska škola“, ktorý v 17. storočí podstatne obnovil život viery a posvätnosť kňazského stavu.

Jedným z prejavov individuálnej duchovnej premeny Vincenta bola jeho pokorná reakcia na obvinenie svojho spolubývajúceho z krádeže 400 toliarov. Zatiaľ čo sudca obvinenie všade rozširoval a Vincenta hanil, ten pokorne prehlásil: „Iba Boh pozná pravdu a môže dokázať moju nevinu“. Každú nedeľu vo všetkých parížskych kostoloch vyhlasovali, že Vincent de Paul je zlodej. Až po šiestich mesiacoch sa istý pomocník z lekárne priznal k činu.

Začiatky charitatívneho diela
 
V rokoch 1609 - 1611 Vincent prechádza hlbokou krízou viery. Rozhodol sa napísať si na papier Vyznanie viery a nosil ho na srdci. Vo chvíľach neistoty si vždy položil ruku na srdce. Na radu kardinála de Bérulle vykonával skutky milosrdenstva v nemocnici. Odvtedy ako sa začal venovať chudobným a chorým, prestali aj pochybnosti vo viere. Jasne pocítil liečivú silu milosrdnej lásky.

Vtedy sa rozhodol zložiť sľub Bohu, že zasvätí celý svoj život službe chudobným. Tento sľub dodržal. Keď bol duchovným v šľachtickej rodine de Gondi, požiadali ho, aby vyspovedal sedliaka na ich majetkoch v dedine Gannes. Vincent mu navrhol generálnu spoveď. Po nej chorý muž pred grófkou i pred svojimi príbuznými vyhlásil, že by bol určite zatratený, lebo od mladosti zatajoval ťažké hriechy, z ktorých sa hanbil vyznať.

Pani de Gondi vyzvala Vincenta, aby poučoval dedinský ľud vo viere v Boha. Prvú kázeň mal Vincent v dedine Folleville 25. januára 1617. Tento dátum sa považuje za zrod vincentskej charizmy. To dalo podnet na založenie Misijnej spoločnosti (1625) a na konanie ľudových misií. Vo farnosti Chatillon-les-Dombes mu povedali o chudobnej rodine, ktorá nemala peniaze na lieky ani na jedlo.

Keď vyzval ľudí pomôcť im, priniesli naraz veľa jedla. Uvedomil si potrebu organizácie milosrdenstva, a preto založil prvý laický spolok Bratstvo kresťanskej lásky. Vincent neskôr zakladal podobné charitné spolky vo všetkých farnostiach, kde konal misie. To bola materiálna chudoba. Tretie spoločenstvo, ktoré Vincent založil, sa úzko spája so sv. Lujzou de Marillac.

Svätica 29. novembra 1633 prijala do svojho bytu prvých päť dievčat, aby ich pripravila na nové povolanie – službu chudobným. To je pamätný deň založenia Spoločnosti dcér kresťanskej lásky, ktorá sa pod vedením svätých Vincenta a Lujzy s Božou pomocou veľmi rýchlo rozšírila. O pár rokov neskôr začal Vincent konať dielo, po ktorom azda najviac túžil: pripravovať kandidátov na kňazskú vysviacku.

Od roku 1628 dával exercície budúcim kňazom v Beauvais. Keď diecézny biskup roku 1631 referoval parížskemu arcibiskupovi o veľkom úspechu exercícií, tento nariadil všetkým kandidátom na kňazstvo vo svojej diecéze absolvovať desaťdňové duchovné cvičenia. Vincent neskôr začal organizovať „utorkové konferencie“ pre kňazov, na ktorých sa hovorilo o čnostiach kňazského stavu a o osobných skúsenostiach.

Vincent i počas ďalšieho života mal neustále otvorené oči a snažil sa zmierňovať biedu, kedykoľvek bola na to príležitosť. Jednou z nich bola záchrana odložených nemluvniat pri bránach kláštorov, o ktoré sa nikto nechcel starať, pretože boli považované za „deti hriechu“. Vincenta tento všeobecný fenomén hneval a vedel, že Boh sa určite neodklonil od týchto dietok a miluje aj ich ako svoje deti. Prelomil tak spoločenské tabu a napriek mnohým komplikáciám vytvoril niekoľko domov, kde sa o tieto deti starali a vychovávali ich. 

Vo všetkom dôveroval v Božiu prozreteľnosť

Povzbudzoval svojich nasledovníkov k tzv. indiferentizmu, či svätej ľahostajnosti. Spočíva v prijatí vonkajších okolností, ktoré nemôžeme ovplyvniť, ako Božej vôle, ktorá nás sprevádza a nebojí sa použiť aj prípadné prekážky a utrpenie k vyliatiu nových milostí. Vincent žil v úplnom sebadarovaní v Božej službe. Ako sám hovoril, on iba pokračoval v diele Ježiša Krista. Vo viere hľadel na chudobných ako na trpiace údy Kristovho tela. 

V roku 1659 sa Vincentov zdravotný stav viditeľne zhoršil. Najmä bolesti nôh sa stupňovali. Po smrti sv. Lujzy 15. marca 1660 sv. Vincent zostal sám na čele svojich diel. Pomaly sa blížil k životnej osemdesiatke. Síl mu už veľmi ubúdalo.

Posledné chvíle jeho života opisuje spolubrat Gicquel: „26. septembra 1660 privolaný lekár považoval jeho stav za veľmi vážny, večer o pol siedmej pán Dehorgny mu udelil sviatosť pomazania chorých. Ku koncu obradu hľadel na prítomných s nevýslovne šťastným pohľadom a žiarivým výzorom na tvári. Potom upadol do bezvedomia. Včasráno, 27. septembra, ho prosili o požehnanie pre všetkých jeho duchovných synov a dcéry. Sv. Vincent jasne a zreteľne vyslovoval: Boh vás žehnaj. O piatej hodine zomierajúci odovzdal svoju šľachetnú dušu do rúk svojho Pána. Jeho tvár mala dôstojný a majestátny výzor. Ako patriarcha sediaci v kresle, v kňazskom rúchu, bol pripravený k nebeskej bohoslužbe.“

Za blahoslaveného bol vyhlásený roku 1729; za svätého 16. júna 1737. Pápež Lev XIII. ho vyhlásil za patróna charitatívnych diel, ktoré sa ním na celom svete inšpirujú. Liturgickú spomienku slávime 27. septembra.

Kde sa stretneme?

Svätý Vincent navštívi okrem väčších miest a katedrál aj farské kostoly v obciach, kde pôsobia jednotlivé vetvy vincentskej rodiny, hospice a školy, sesterské domy, kňazské semináre a iné miesta, ktoré sa dotýkajú jeho charizmy – ohlasovať radostnú zvesť evanjelia ľuďom na okraji spoločnosti a formácia diecézneho kléru.

Na mnohých miestach príchod relikvií bude sprevádzať program v podobe svätej omše, nočnej vigílie, prezentácie o živote Jána Havlíka (slovenského seminaristu Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul, ktorého proces blahorečenia na diecéznej úrovni sa ukončil 24. februára 2018 a bol postúpený do Ríma) i jednotlivých vetiev vincentskej rodiny. 

Súčasťou prípravného programu bude zoznámenie verejnosti so sv. Vincentom a charizmou skrze médiá. Pripravené sú rozhovory s predstavenými a členmi vincentskej rodiny o ich zakladateľovi, ako aj o ďalších vincentských svätých či živote pod krídlami rehoľnej spoločnosti. Zároveň sa prediskutujú dokumenty o charizme, ktorá je taká aktuálna a potrebná pre dnešný svet; ako aj zamyslenia v duchu tejto charizmy do každodenného života. Putovanie relikvií sa oficiálne začne 26. septembra v kostole sv. Vincenta de Paul v Bratislave–Ružinove o 18. hodine slávnostnou svätou omšou. 

Ako vyzerá relikviár?

Relikviár vznikol pri príležitosti štyristého výročia zrodu vincentskej charizmy vďaka vincentínom z provincie Mexiko. Sochár Marco Antonio Miranda Razo vymodeloval bustu z včelieho vosku na základe vzorov a originálneho korpusu relikviára, ktorý sa nachádza v materskom dome Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul v Paríži.

Telo bolo vyrobené z polyuretánovej peny pokrytej živicou, aby sa zabezpečila ľahkosť a jednoduchá manipulácia, ktoré viac vyhovujú súčasným potrebám putovného relikviára. Váha sochy bez sklenenej schránky je 11, 4 kilogramu. Súčasťou relikviára – okrem identickej podoby svätca v životnej veľkosti – je aj fragment jeho kosti a časť jeho srdca, ktoré počas života horelo láskou ku Kristovi v chudobných.

Čo sa týka oblečenia, štóla bola prevzatá zo starobylých ornamentov z fary Panny Márie Nepoškvrnene počatej v Mexiku, kde sa nachádza aj ústredný dom vincentínov. Superka, reverenda, biret a košeľa boli darované misionármi. Vincentská rodina na Slovensku ako prvá po Mexiku prijme relikviár sv. Vincenta. Putovanie relikvií po Slovenskej a Českej republike nech je pre nás plné duchovného ovocia. Sv. Vincent de Paul, oroduj za nás!