Reklama na kresťanský spôsob života

Už starí ľudia hovorievali, že smutný svätý bude stále len smutný svätý. Brať život radostne a šťastne predpokladá, že máš rád život a ďakuješ za dar svojho života, že máš rád ľudí a takto k nim aj pristupuješ,“ vysvetľuje ďalej brat Filip. Ale čo keď máme aj smutné dni?

„Každým zádumčivým smútkom treba prejsť vedome. Ak teda práve nemáte dobrú náladu, určite vtedy nehľadajte nič humorné ani veselé. To by bolo umelohmotné a povrchné. Žiada sa mi dodať, že rovnaké ako mnohé americké sitkomy, kde platí: na povel smiech a na povel potlesk, ale nedodám to, lebo už aj na Slovensku začínajú mať vážnu konkurenciu.“

NETRADIČNÝ ROZMER SLUŽBY

Možno si aj ráno povieme, že treba žiť humor a radosť všedného dňa, ale už o pár hodín je to inak. V hypermarkete, v reštaurácii, na ulici, v autobuse, vo vlaku nastanú situácie, že nás humor hneď prejde. Takže aj k radosti a humoru treba podobne ako k smútku pristupovať vedome?

„Skrátka, treba sa pokúsiť urobiť niečo radostné a  veselé iba tak. Pre krásu prítomnej chvíle, pre osvieženie ľudí, ktorých mi práve Boh posiela do cesty. V tom vidím možno netradičný rozmer kresťanskej služby dnes. Prinášať radosť. Pokojne aj cez sebairóniu, cez vlastné ,zhovädenie‘,“ veselo vysvetľuje Filip Čierny.

Na rozdávanie nefalšovanej radosti je však podľa neho nadovšetko potrebné úprimné srdce. „Akokoľvek pateticky to vyznie, vždy bude platiť, že iba srdce ponorené do Božej lásky dokáže povedať: Ach, tvoja radosť je mojou, veľmi sa s tebou teším.“

HRANICA HUMORU

Treba však dávať pozor aj na to, či sme už náhodou neprekročili pomyselnú hranicu zdravého humoru.

„Lebo keď už začne ísť o humor pre humor, samoúčelný, vulgárny a v podstate trápny, vtedy mu vie každý duchovne zorientovaný človek prirodzeným spôsobom postaviť hranicu. Napríklad už len tým, že sa na takom ‚vtipe‘ nezasmeje. Ak si ostatní všimnú vážnu tvár, bude to pre nich morálny výkričník.“

Musíme myslieť aj na to, aby sme svojím humorom neurážali Boha? „Takáto otázka by nikdy nemala byť položená,“ myslí si brat Filip a hneď aj dopovedá prečo.

„Pretože keď si ju človek začne klásť, bude vo svojom humore neprirodzený, akoby zjedol vešiak. Keď raz zaznelo Miluj a rob, čo chceš, znamená to: buď ponorený do Božej lásky a morálka pôjde prirodzene hneď za tým. Takto nikto neurazí Boha ani žiadneho človeka.“

TRI ALEBO SEDEM KVAPIEK

S myšlienkou, že nás najviac dokážu potešiť maličkosti, sa stretávame často. Aj respondenti v našej ankete si to myslia. Františkána Filipa vie potešiť marha. „Aby som to trochu dovysvetlil, je to štipľavá zmes pochádzajúca z Maďarska.

Ak si dáš tri kvapky, máš dosť, ak si dáš sedem, šmarí ťa o zem. Akokoľvek to je, vždy prirodzene podčiarkne chuť jedla. To ma vždy poteší. Dvakrát.“ Nech sa páči, návod na deň s dávkou veselosti. Samozrejme, nie je to jediné, čo brata Filipa rozveselí.

„Nepomerne viac ma dokážu rozveseliť spolubratia, osobitne páter Cyril, ale aj deti v škole a domorodci vo Fiľakove. Plus plno iných dobrých ľudí, ktorých nosím v mobilnej umelohmotnej skrinke, ale hlavne v srdci.“

Humorných situácií zažil brat Filip neúrekom. „Napríklad keď som našim hosťom niesol z kuchyne do refektára na tácke zákusky, vyzval som spolubrata Vavrinca: ‚Bracho, daj fanfáry!‘ A on napodobňujúc dýchaciu trúbku, vydal zo seba pazvuk pripomínajúci kohúta v  kŕčoch. Vavrinec poznamenal: ‚Aký čašník, také fanfáry.‘“

VTIPY PRICHÁDZAJÚ SAMY

V  rámci občianskeho združenia Apeiron sa snažia ľuďom vytvoriť priestor nájsť duchovnú silu a vzťah s Bohom. Aj humor im v tom pomáha. „Ľudová múdrosť hovorí, že humor je korenie života. Ale skúste si dať na obed za tanier mletého čierneho korenia a polejte si to marhou,“ smeje sa brat Filip.

Vtipy na internete hľadať nemusí, pretože prichádzajú samy. „Napríklad aj počas stolovania so spolubratmi. Budem ich musieť vydať knižne, keď nastane odluka Cirkvi od štátu.“ A tak na záver od brata Filipa ešte vtip zo života.

„Ráno pri fiľakovskom stole som poznamenal: ‚Keď zhasne slnko, budeme sa ešte osem minút radovať v jeho svetle a nič netušiac si budeme vravieť – ach, aký nádherný svet!‘ A Cyril na to: ‚Pravoslávni si to budú vravieť ešte dva týždne.‘“