Rozdeľuje nejednota, nie rôznorodosť

Jeden z faktorov najviac ovplyvňujúcich rozdelenie v spoločnosti je túžba po moci. „Výrok Rozdeľuj a panuj, Divide et impera, sa pripisuje Niccolovi Machiavellimu.

Ale myšlienka, že keď sa podarí ľudí rozdeliť, je ľahšie podrobiť si ich, je známa už z diela Umenie vojny, ktoré niekoľko storočí pred Kristom napísal čínsky generál Sun-c’,“ hovorí Eva Grey, profesorka sociálnej práce na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave.

Okrem túžby po moci je v súčasnej spoločnosti silným rozdeľovacím mechanizmom aj prevládajúci individualizmus.

Viac myslíme na seba a svoje potreby. „Existuje nebezpečná ilúzia, že je možné konať chvíľkovo a pragmaticky bez dôsledkov,“ upozorňuje profesor Marek Šmid, dekan Teologickej fakulty Trnavskej univerzity v Bratislave.

SME LEN SPRÁVCOVIA

„Že môžeme myslieť len na svoje vlastné alebo parciálne záujmy, rozhodovať bez obmedzení, podliehať momentálnym nápadom a náladám, či už vlastným, spoločenským alebo dokonca štátnym, bez uvedomovania si hlbšieho základu a zmyslu našej činnosti. Ale je veľmi nebezpečné stratiť jednu z  kľúčových vlastností osobnej slobody: vedomie toho, že sme len správcovia, nie majitelia života.“

Podľa profesora Mareka Šmida ide o omyl, ktorému sa ľahko prispôsobujeme, ktorý nám vyhovuje a ktorému sa prispôsobia aj ostatní.

Podobný dôvod rozdelenia vníma aj tajomník Konferencie biskupov Slovenska Ivan Ružička.

Podľa neho je ním povyšovanie ja nad ty alebo my, „hľadanie potvrdenia vlastnej hodnoty a dôležitosti od vonkajšieho prostredia. Napríklad zo sledovanosti na sociálnych sieťach. Tie pretvorili nielen bežnú vzájomnú komunikáciu, ale i odborné či politické prezentovanie.“

Výsledkom sú podľa neho „informácie, ktoré sa dajú zneužiť na vytváranie názorových zmätkov a napätia, ktoré spoločnosť rozdeľujú“.

SPOLOČNÁ IDENTITA

Marek Šmid prirovnáva spoločnosť k obrazu gitary, ktorá vydáva síce pekný zvuk, ale nešlo by to bez strún, bez tela gitary a bez prstov umelca.

„Musí ísť o čo najlepšiu hru, kvalitné struny i ozvučnicu. To je to, čo môžeme mať spoločné, to je naša identita. Aby sme vedeli, kým sme a prečo robíme to, čo robíme. A aby sa stále obnovovala jednota pri rôznosti názorov ľudí a toku meniacich sa udalostí.“

Môžeme byť každý iný, lebo rôznosť nie je rozdelenie. Rozdeľuje nás nejednota.

„Zdrojom tejto smutnej stránky je ľudské srdce, ktoré túži nielen po kráse a dobre, ale podlieha aj slabosti a neblahým dedičstvám. Som však presvedčený, že základom života, rozhodujúcou životodarnou silou, je spojenie lásky, dobra, pravdy a priania inému,“ vymenúva Marek Šmid.

OBNOVENIE PRINCÍPOV

K tomu treba podľa profesora priradiť aj životnú nádej a orientáciu, ktorá nebude len súbor pravidiel, ale osobný pohľad na život, vzťahy, prácu, vzdelávanie, vedu, jednoducho na všetko v nás a okolo nás.

„Treba, aby sme hľadali podoby našej orientácie, často premýšľali a zhovárali sa o nej ako o niečom skutočne životnom a fungujúcom. Nech je to o podstate a nie o poučkách, o ľuďoch, nie o šablónach, o obsahu, nie o nálepkách.“

Pre nás je takouto orientáciou podľa profesora Šmida kresťanské dedičstvo. V čoraz viac rozdelenej spoločnosti musíme mať odvahu chrániť to, čo v Európe a vo svete bolo, ale dnes už často nie je samozrejmosťou.

„Je tým reálne uplatňovanie hodnôt a princípov vlastných odkazu kresťanstva, ale aj pokladov ľudskej poctivosti a  myšlienky obnovenia našej inštitúcie spájať caritas s veritate, lásku s pravdou.“

To, čo posilní našu spoločnosť, je vzájomný rešpekt, tolerancia, láskavosť a ľudskosť. Je veľmi dôležité pristupovať k sebe navzájom s láskou, je to cesta k spájaniu. Ilustračná snímka: www.istockphoto.com

POZVANIE DO CIRKVI

Základ našej jednoty je teda viera v Boha, ktorá z nás robí bratov a sestry. Jednotu môžeme hľadať a nachádzať aj v spoločenstve Cirkvi.

Jednak pre naše posilnenie, ale aj preto, aby sme tým, ktorí veria v Boha, ale Cirkev vidia ako problém a nechcú do nej patriť, ukázali, že môže byť prostriedkom novej jednoty.

„Myslím, že v Cirkvi sa nám priam ponúka otvorenosť pre odlišnosť názorov a pohľadov, pre rozpoznanie semienok pravdy a krásy všade, kde ich Boh zasial. Rozmanitosť a odlišný názor nie sú nebezpečenstvo, ale vzájomné pozvanie,“ hovorí kňaz Ivan Ružička.

SPOLOČNÁ REČ

Prispieť k  spájaniu môže každý z  nás. Ak sa vieme rozdeľovať, skúsme sa aj spojiť. „V prvom rade vo svojej rodine a medzi najbližšími kolegami, priateľmi. Hľadajme porozumenie, spoločnú reč,“ vyzýva Eva Grey.

„Mnoho konfliktov vzniká z nepochopenia a komunikačných chýb, a nie zo zlého úmyslu.“ Naše vlastné dobré úmysly a skutky môžu obnovovať narušenú dôveru a jednotu a zároveň dávať pocit šťastia.

Z malých spoločenstiev sa tak obnovená jednota môže šíriť ďalej. To sa týka aj spoločenstva Cirkvi – najdokonalejší obraz jednoty máme v  jednote Trojice, a predsa ho z rôznych dôvodov rozvraciame.

„Neraz sa stretám s tým, že kritizujeme viac toho, kto má o päť percent odlišné hodnoty ako my, ako toho, koho hodnoty sa od našich líšia o sedemdesiat percent. Mrzí ma, že najväčšími kritikmi kresťanov sú často iní kresťania,“ konštatuje profesorka.

A preto si myslí, že by sme mali byť opatrní a  nedovoliť, aby nás rozlišovali drobné odlišnosti.

VZÁJOMNÉ DARY

Ak sa odnaučíme kritizovať, naučíme sa obdivovať. Obdivovať dary našej rôznorodosti. Rôznosť nemusí znamenať odlúčenie od inej skupiny, spoločenstva, od iných názorov či postojov.

„Osobne mám veľmi rád obraz jedného z cirkevných otcov, ktorý prirovnáva Ducha Svätého k vode,“ rozpráva Ivan Ružička.

„Voda ovlažuje všetky rastliny a prejavuje sa v rôznorodosti ich farieb a vôní. Verím, že aj aktuálny proces synodálnych konzultácií a rozlišovania nás pozýva rozpoznať vzájomné dary a vložiť ich do služby celého spoločenstva.“

Preto môže každý prispieť k budovaniu spoločného dobra, k obnoveniu jednoty v rozdelenej spoločnosti. A to sa dá predovšetkým srdcom.

„Nie srdcom ako orgánom tela, ale srdcom, ktoré je podstatou a stredom nášho prežívania, je tým, čo nás neoddeliteľne sprevádza a pohýna dopredu,“ rozvíja ďalej myšlienku Marek Šmid.

SPOLU DOKÁŽEME VIAC

Prečo je teda dôležité spájanie? „Pretože spolu dokážeme viac,“ hovorí Eva Grey, „opakom rozdelenia je jednota a dôsledkom jednoty je pokoj. Ten pokoj a bratská láska, ktoré si navzájom prajeme pri každej svätej omši.“

Ivan Ružička si pri týchto myšlienkach spomína na návštevu pápeža Františka na Slovensku.

„Všetkým nám dáva krásny príklad toho, čo znamená kráčať spoločne, viesť s otvorenosťou a citlivosťou dialóg so všetkými. Ukazuje nám, ako môžeme vstúpiť do vzájomného vzťahu so spoločnosťou, s veriacimi z iných náboženských komunít, s vylúčenými, ale i medzi sebou v Cirkvi.“

Vstúpiť do vzťahu so spoločnosťou i medzi sebou navzájom znamená podľa profesora Šmida nedať sa natoľko unášať či už vlastným momentálnym mentálnym stavom, alebo účelovým hodnotením skutočnosti, ku ktorému je každý človek naklonený.

„Usilovať sa viac vychádzať z reality, viac hľadať príčiny, snažiť sa pochopiť druhých. Základy vecí sú zrejme vždy veľmi stabilné, a keď sú odhalené, môžu byť dobrým kompasom pre akokoľvek pestrofarebný život v spoločnosti,“ dodáva na záver vysokoškolský pedagóg.