Rozširoval lásku a plazila sa po ňom nenávisť

Po skončení štúdií v Ostrihome bol Martin Kollár 20. júna 1879 vysvätený za kňaza. Významná je predovšetým jeho angažovanosť v Spolku sv. Vojtecha, kde pôsobil v rokoch 1879 až 1895 najprv ako hlavný tajomník a člen výboru, od roku 1895 ako podpredseda.

Od roku 1901 až do svojej smrti bol Martin Kollár vo funkcii správcu, v tomto období sa mu aj napriek mnohým prekážkam podarilo svojím aktívnym pôsobením v Spolku vytvoriť z Trnavy dôležité národné centrum slovenských rímskokatolíkov.

Darilo sa mu aj v získavaní nových členov, pričom s rastom členskej základne rástol aj počet vydávaných kníh.

Politik aj spisovateľ

V širšom okruhu slovenskej verejnosti sa stal známym ako spoluorganizátor národných pútí na Velehrad. Snažil sa presadiť aj v politike.

Po voľbách do Uhorského snemu v rokoch 1901 a 1905, teda dve funkčné obdobia, bol poslancom a naplno bránil záujmy slovenského národa. Ako poslanec prednášal na pôde snemu prejavy na povznesenie slovenského ľudu v oblasti kultúry, školstva aj hospodárstva. 

Nemenej záslužná je i jeho prekladateľská, vydavateľská a spisovateľská činnosť. V zborníkoch, časopisoch a ročenkách publikoval vyše 250 článkov a štúdií, niektoré z nich vydal samostatne ako brožúry.

Články písal pod pseudonymami Bielohorský, Čaran, Čarda, alebo len použil iniciály M. K. V číslach Katolíckych novín a Pútnika svätovojtešského možno považovať Martina Kollára za autora všetkých článkov, ktoré nie sú podpísané, ako sa sám raz priznal na stránkach Katolíckych novín. 

Ako reprezentant prozaickej literatúry pre ľud vydávanej v období rokov 1880 až 1918 bol typom takzvaného ľudového spisovateľa. 

Neľahké časy s Katolíckymi novinami

Redigovanie Katolíckych novín prevzal v roku 1880, od 1. januára 1881 bol ich oficiálnym vydavateľom. V tom období boli jedny z mála povolených slovenských novín. Bolo to v čase nepriaznivej politickej situácie pre Slovákov; v čase, keď boli Katolícke noviny v najväčšej tiesni, čo sa týkalo ich obsahu a financií.

Bolo málo prispievateľov, či už z príčiny strachu, alebo z nezáujmu. Bohatá korešpondencia, najmä s Františkom Richardom Osvaldom, Jánom Kohútom a Františkom Víťazoslavom Sasinkom, ale aj s inými predstaviteľmi cirkevného a literárneho života poukazuje na jeho ťažkosti.

Už po prvom roku vydávania Martin Kollár na stránkach Katolíckych novín oznámil, že s redigovaním končí: „Dnes, ač vzdor všetkým ťažkosťam chcel som pokračovať, - neblahými našími pomerami donútený končím prácu svoju. Myšlienka, že nemôžeme a či nechceme (?) sami si udržať jediný tento slovenský katolícky časopis, ktorý stojí celoročne iba 1 zl. 20 kr. – zožiera a zroňuje ma hrozne.“ Ale už v prvom čísle v roku 1881 pozýva čitateľov k opätovnému predplateniu: „I nemôžem nevrátiť sa k Tebe... ľudu môj slovenský, a vzdor všetkým zroňujúcim ma okolnosťam, nepokračovať v práci, duševné i telesné blaho Tvoje napomáhajúcej...” 
       

Problémy so spolupracovníkmi

Martin Kollár sa od začiatku snažil zohnať pre Katolícke noviny čo najviac spolupracovníkov. Podarilo sa mu získať si Františka Víťazoslava Sasinka, Jána Kohúta, Františka Richarda Osvalda, Pavla Blaha, Jána Kršáka, Štefana Mišíka a ďalších, ale i napriek tomu sa často sťažoval na málo spolupracovníkov a na ľahostajnosť slovenských katolíckych kňazov. Preto sa vyjadril, že on sám je mnohokrát nielen ich vydavateľom, ale i “zhotoviteľom”. 

I s predplatiteľmi to bolo rôzne. Raz ich pribúdalo, potom zase ich počet prudko klesal – od polovice 80. rokov ich Katolícke noviny mali viac medzi americkými Slovákmi v USA, ako na dnešnom Slovensku. 

Martina Kollára sprevádzalo počas celého obdobia jeho vydavateľskej práce množstvo problémov, od finančných až po zdravotné, z nich najvážnejšie boli problémy so zrakom, keď mu lekár vyslovene odporúčal, aby sa vzdal aspoň vydávania novín, keď už nie celej literárnej činnosti.

Nevyhli sa mu ani problémy politické, viackrát dostal upozornenie, že ak neprestane s politickými článkami a úvahami, Katolícke noviny budú zakázané. 

Na čele novín takmer 25 rokov

Keď v roku 1899 noviny oslávili 50. výročie svojej existencie,  Martinovi Kollárovi sa splnila túžba vytrvať v redakcii do ich jubilea. Ani teraz však neskončil a napokon sa mu noviny podarilo vydávať až do konca roka 1904. 

Od 30. decembra 1904 začali Katolícke noviny vychádzať v Skalici ako „politický a vzdelávateľský týždenník“.
Martin Kollár vydal 24 ročníkov Katolíckych novín. Bola to práca nanajvýš záslužná v dobe, keď boli jedinými slovenskými katolíckymi novinami. Neboli síce oficiálnymi novinami Spolku sv. Vojtecha, hoci ho podporovali. 

Vydavateľská práca mala aj ďalší dosah v politickom živote Slovákov, pretože práve okolo Martina Kollára a Katolíckych novín sa sformovala skupina národovcov, ktorá začala aktívne robiť politiku, hoci oficiálne slovenské národné hnutie bolo v tomto období v politickej pasivite. 

Publicistické aktivity Martina Kollára a jeho spolupracovníkov tak prerástli do politických aktivít a požiadaviek, ktoré sa na prelome 19. a 20. storočia pokúšali presadzovať aj vo voľbách a následne na pôde Uhorského snemu.