S noblesou zvládol peripetie života

V aranžmáne života Zdeňka Sternberga platilo, že schopnosť adaptácie je noblesou silnej osobnosti. 
Pri príležitosti svojich 97. narodenín v auguste 2020 Katolíckym novinám s radosťou venoval rozhovor a my sme tak mohli priniesť jeho vzácne slová priamo z rodového sídla Český Šternberk.
 

Život ako dobrodružstvo

Po absolvovaní obecnej a meštianskej školy sa vzdelával na arcibiskupskom a neskôr reálnom gymnáziu. V roku 1939 sledoval príchod nemeckých vojsk do Prahy. Tiež v roku 1942 aj zásah gestapa proti výsadkárom v krypte Kostola svätých Cyrila a Metoda. Po februári 1948 sa zúčastnil na študentskom pochode, aby podporil prezidenta Beneša.

Ako aristokrat bol, samozrejme, po roku 1948 perzekvovaný, nemohol doštudovať, a preto následne nastúpil na základnú vojenskú službu do pomocných technických práporov a fáral v ostravských baniach.

Aby toho nebolo málo, po návrate domov sa mu pre jeho pôvod nedarilo zamestnať. Neskôr sa z neho na viac ako jednu dekádu života stal kulisár v hudobnom divadle v Karlíne.

V roku 1968 emigroval a dvadsaťjeden rokov žil v Rakúsku, kde však musel odznova začať budovať pracovnú kariéru. Usilovnosť, pracovitosť a svedomitosť mu pomohli vypracovať sa a získať lepšiu firemnú pozíciu.

Po roku 1989 neváhal a vrátil sa do vlasti. Reštituoval hrad Český Šternberk, ktorý si však už žiadal viaceré sanačné zásahy. I keď začal staré rodové sídlo opravovať vo veku dôchodcu, chcel dedičstvo svojich predkov znovu nielen obnoviť a zachovať, ale zároveň ponúknuť ľuďom. A tí pre atmosféru i ľudský prístup samotného majiteľa hradu tam s radosťou chodievali.
 

Referencia viery

Urodzenosť aristokrata nespočíva v génoch, ale v prejavoch správania. Jeho ústretovosť a milý prístup sme sami okúsili. Keď sme Zdeňka Sternberga požiadali o odkaz do budúcnosti, vyslovil: „Povedať istý odkaz je ťažké, pretože to môže zasahovať do rôznych smerov.

Mladej generácii by som hlavne odporučil, aby sa veľmi rigorózne riadila pravidlami slušnosti, mravnosti a poctivého života. Ak sú veriaci, tým lepšie, lebo viera v Boha uisťuje človeka vo všetkých situáciách po celý život.

Denne ďakujem Bohu za to, že ma za dlhý život tak často vyslyšal a často mi pomohol, takže som stále cítil jeho prítomnosť. A to je veľká výhoda, ktorú by som prial všetkým, ale, žiaľ, nie je to tak.“

Nielen s týmto vyznaním, ale aj so svedectvom celého svojho života predstúpil pred Všemohúceho. Nech mu to dobrotivý Boh oplatí večným životom.