September patrí Panne Márii

Hoci je Máriiným mesiacom máj, v septembri si ju v sviatkoch pripomíname až trikrát. Ôsmeho, dvanásteho a pätnásteho. Posledný z trojice je každému Slovákovi dobre známy, čo však tie dva skoršie?
Anna Stankayová 08.09.2020
September patrí Panne Márii

Keď sa pozrieme na dnešný počet mariánskych sviatkov (v slovenskom liturgickom kalendári ich máme 16, z toho tri prikázané), iste nepochybujeme o dôležitom význame Panny Márie. Pritom v prvých dvoch storočiach jednoznačné zmienky o jej uctievaní neexistujú.

Zrejme najstaršia modlitba pochádza z 3. storočia. Zachovala sa na koptskom papyruse a používala sa (a dodnes sa aj používa) v gréckej aj latinskej liturgii: „Pod tvoju ochranu sa utiekame, svätá Božia Rodička, neodvracaj zrak od našich prosieb, pomôž nám v núdzi a z každého nebezpečenstva nás vysloboď, ty Panna slávna a požehnaná. Amen.“ 

Narodenie 

Prvý z troch septembrových mariánskych sviatkov slávime ôsmeho septembra. Narodenie Panny Márie. Počiatky jeho slávenia sa datujú približne do 5. storočia, odvtedy sa však menil jeho dátum i spôsob, akým si narodenie našej nebeskej Matky pripomíname. 

V minulosti sa na tento sviatok konali procesie (od čias pápeža Sergia I. koncom 7. storočia, ktorý sviatok prijal do rímskej liturgie a v Ríme sa slávil ako jeden zo štyroch mariánskych sviatkov), pápež Lev IV. v roku 847 zaviedol tento sviatok pre celú Cirkev a pridal k nemu i oktávu, ktorú opakovane potvrdil aj pápež Inocent IV. v polovici 13. storočia. Oktávu napokon zrušili až v roku 1955.  

Paradoxne, o mieste narodenia Matky Božej sa tradujú tri rôzne názory. Jeden považuje za miesto jej narodenia Betlehem, druhý dedinku Sefora, ktorá leží severne od Betlehema. Tam totiž za čias cisára Konštantína vybudovali chrám zasvätený sv. Joachimovi a Anne, rodičom Panny Márie. Ich mená vieme z prvej zachovanej správy o Máriinom narodení, z druhého storočia z Jakubovho protoevanjelia. V ňom sa píše aj o ďalšom mieste jej narodenia – o Jeruzaleme. Vraj tam, kde medzi rokmi 400 a 600 stála bazilika k úcte Panny Márie pri betsatskom rybníku. O tomto mieste hovorí aj patriarcha Sofrónius i rôzne archeologické vykopávky. 

Väčšina spomienok na svätcov sa slávi v deň ich narodenia sa pre nebo, teda v deň, keď skončili pozemskú púť. Skutočné ľudské narodenie si v liturgickom kalendári pripomíname len pri troch výnimočných osobách – narodenie Pána; narodenie Panny Márie a narodenie sv. Jána Krstiteľa. 

Narodeniu Panny Márie je zasvätených viacero slovenských kostolov – vo Vranove nad Topľou, v Rajeckej Lesnej, v Trenčíne, Smoleniciach, Novom Meste nad Váhom, Raslaviciach i na bratislavských Dlhých dieloch. Najstarším pútnickým miestom na Slovensku s týmto patrocíniom je Marianka neďaleko Bratislavy.

Najsvätejšie meno

V porovnaní so sviatkom Narodenia Panny Márie je ľubovoľná spomienka Najsvätejšieho mena Mária pomerne „novinkou“. Sviatok zaviedli najprv v Španielsku, a to v 16. storočí. Pápež Inocent XI. ho v roku 1683 ustanovil pre celú západnú Cirkev ako poďakovanie za víťazstvo nad Turkami, ktorých porazili pri Viedni. 

Pôvodne sa slávil v nedeľu po oktáve Narodenia Panny Márie, svätý Pius X. ho presunul na deň víťazstva – 12. septembra. Neskôr sviatok v liturgickom kalendári vynechali, lebo sa považoval za duplicitný so sviatkom Narodenia Panny Márie.

Z historických dôvodov sa s povolením Svätej stolice zachováva v strednej Európe dodnes, už však ako ľubovoľná spomienka.