Spoločné dobro ako investícia do budúcnosti

ZDRAVOTNÍCTVO

Lekára záchranára Viliama Dobiáša sme sa opýtali, či sa v zdravotníctve za posledné obdobie niečo zásadné zmenilo a čo by sme mali od volených kandidátov požadovať a očakávať. „Za posledné desaťročia sa nezmenilo nič podstatné, azda s výnimkou návrhu optimalizácie nemocníc.“

Podľa jeho názoru je nevyhnutne potrebné zaviesť transparentné financovanie na základe DRG systému, teda platieb podľa diagnóz.

„A tiež vypracovať zoznam zdravotníckych výkonov plne hradených zo zdravotného poistenia, s doplatkom a plne hradených chorým – liekové knižky. Potrebujeme aj systematickú podporu zdravého spôsobu života psychologickými a ekonomickými pákami.“

KVALITA STAROSTLIVOSTI

Najpočetnejšou súčasťou zdravotníctva sú pacienti, „ktorých nemôžeme ignorovať“, hovorí Viliam Dobiáš, ale zároveň upozorňuje, že kvalita starostlivosti o nich je aj o preťažení a nedostatku zdravotníckeho personálu. Z toho vyplývajú dobré rady pre nás všetkých. Zdravým spôsobom života a nezneužívaním zdravotnej starostlivosti by sa skrátili čakacie doby na vyšetrenia.

„Netreba hneď s každým prechladnutím zaťažovať lekára a s každou bolesťou brucha pohotovosť. Pri zdravom spôsobe života by sa kardiológovia mohli venovať menšiemu počtu pacientov s kratším čakaním a dôslednejšie. Pravidelnými preventívnymi prehliadkami by sa choroby zachytili ešte pred vznikom trvalých následkov – porážky, infarkty, cukrovka. Znamenalo by to lacnejšiu liečbu, menej hospitalizácií, invalidít, viac zdravších ľudí.“

Zabezpečenie zdravotnej starostlivosti by však malo byť v štátnej politike na prvom mieste. „Mnohí politici sa hlásia ku kresťanstvu. Kultúrne a náboženské otázky v zdravotníckej starostlivosti sa týkajú len pár politikov a pár tisíc obyvateľov. Nemali by byť múrom, ktorý oddeľuje, a dôvodom na neznášanlivosť z obidvoch strán súčasnej barikády,“ uzatvára lekár záchranár Viliam Dobiáš.

SOCIÁLNA A RODINNÁ POLITIKA

V oblasti sociálnej politiky je prvoradé vytváranie a dodržiavanie základných sociálnych princípov solidarity a subsidiarity, ktoré majú viesť k spoločnému dobru.

„Kandidát by mal rešpektovať rodinu ako základnú bunku spoločnosti. Mal by ponúknuť morálnu integritu, pretože tu máme zákony, ktoré ochudobňujú Slovákov. Nechávame banky, veľké podniky, ktoré boli kedysi štátne a sú strategické, aby odlievali neprimeraný zisk do zahraničia,“ hovorí Anton Chromík, predseda Aliancie za rodinu, a pokračuje: „Vyrábame elektrinu za zlomok ceny, ako ju spätne nakupujeme od súkromných spoločností, ktoré nám ju obratom draho predávajú.“

Upozorňuje, že katolícka sociálna náuka hovorí aj o odmene za vykonanú prácu – človek má byť ocenený s prihliadnutím na jeho potreby a potreby jeho rodiny. „Ak nezabezpečíme, že človek za prácu dostane spravodlivú odmenu, potom je dávanie rôznych pomocných dávok len nespravodlivou záplatou. To nie je v súlade s náukou Cirkvi.“

SPRAVODLIVÝ SYSTÉM PODPORY

Ako zabezpečiť správny a spravodlivý systém podpory rodín a dôchodcov? „Otázka nie je ako, ale kto. Bez morálnych ľudí to nepôjde. Náš národ nedosiahne mier ani požehnanie, ak dovoľuje zabíjať nevinné deti. Nedosiahne podporu rodín, keď sa spochybňuje, čo vlastne rodina je. Nemôžeme budovať podporu rodín a dôchodcov, ak politici neuznávajú hodnotu života, manželstva a rodiny za nespochybniteľnú a nemajú vlastnú morálnu integritu.“

Rodinná a sociálna politika sa dotýkajú, ale majú odlišné ciele: rodinná je investíciou do budúcnosti, sociálna hasí problémy ľudí. Tomáš Kováčik, predseda Asociácie za život a rodinu, vysvetľuje, že ak chceme, aby ľudia zakladali rodiny a mali deti, potrebujeme zmenu sŕdc a zmýšľania.

„Dávky sú fajn, pomôžu, ale nezvýšia pôrodnosť zásadne. Médiami dlhodobo šírené ‚hodnoty‘ aj sociálne neistoty spôsobili pokles počtu narodených detí. Slovensko vymiera.“

Hovorí tiež o potrebe riešenia prirýchlych rozvodov, o neexistujúcej štátnej príprave na manželstvo a rodičovstvo, nedostupnosti bývania či pomoci ľuďom zbavovať sa závislosti.

„Časom si uvedomíme, že sa nebude mať kto starať o dôchodcov, pacientov, nebude mať kto učiť v školách, chýbať budú ľudia v ekonomike. Treba hľadať opatrenia, ktoré sú investíciou do budúcnosti a zabezpečujú dôstojnú jeseň života,“ tvrdí Tomáš Kováčik.

ŠKOLSTVO

O názor na problémy a nedostatky v školstve sme požiadali Lukáša Valacha, spolukoordinátora projektu Kresťan v politike.

„Pri školských osnovách sa hovorí o potrebe reformy, aby boli študenti pripravení na výzvy 21. storočia. To je síce pravda, ale nesmieme zabúdať aj na formáciu charakteru a morálky. Žiaľ, odborníci, ktorých preferujú mainstreamové médiá, sú často veľmi ďaleko od kresťanských hodnôt.“

Je preto veľmi dôležité čeliť ideologickému tlaku na kresťanov, ktorý cítiť v rôznych sférach života. „Potrebujeme voliť tých, ktorí v oblasti školstva posilňujú práva rodičov, nie štátneho aparátu.“

VYCHOVÁVAŤ PODĽA SVEDOMIA

V dnešných časoch si rodičia musia oveľa viac všímať nielen formálne, ale aj neformálne vzdelávanie na školách a „hájiť právo vychovávať deti podľa svojho svedomia“. Tiež treba dávať pozor, „či niektorí politici nemajú tendenciu poučovať rodičov o tom, podľa akej ideológie vychovávať svoje deti“.

Jedným z riešení môže byť prihlásiť deti do cirkevných škôl. „Je veľmi dobré, že sa po dlhom čase značne vyrovnali rozdiely vo financovaní medzi štátnymi a cirkevnými či súkromnými školami. Avšak tam by sa to nemalo skončiť. Potrebujeme mať politikov, ktorí odstránia zvyšné diskriminačné bariéry, ktoré pretrvávajú medzi jednotlivými školami,“ upozorňuje Lukáš Valach.

Populárne je aj domáce vzdelávanie či vzdelávanie v skupinách. „Ich cieľom nemá byť, aby si dieťa ‚odchodilo‘ školskú dochádzku, ale aby sa reálne pripravilo na život, a to v praktickej i v osobnostnej rovine. Nie každý si trúfa na takúto formu výučby, ale tých, ktorí na to majú chuť, treba podporiť.“

PRÁVA MENŠÍN A LGBTI

Voliť pôjdu určite aj ľudia, ktorí patria napríklad do skupiny národnostných menšín či ľudia s inou sexuálnou orientáciou. „Ak sa chceme zaoberať sexualitou človeka vo verejnom priestore, najprv o nej potrebujeme vedieť čo najviac,“ hovorí Ján Poľa, lekár špecializovaného psychiatrického zariadenia v Košiciach a zakladateľ webu citlivetemy.sk.

Sexualita je podľa neho súčasťou komplexného psychického obrazu jedinca a sexuálne správanie ľudí je podmienené multifaktoriálne – biologicky, psychologicky, sociokultúrne i spirituálne. Sexuálna preferencia má svoj vývin a treba k nej pristupovať ako k súčasti identity človeka. „Niekto potrebuje svoje sexuálne správanie ‚učesať‘, iný zasa odtabuizovať.“

Ján Poľa si myslí, že nie je možné verejne hovoriť za všetky neheterosexuálne osoby, pretože hoci v prípade LGBTI ide o nesmierne rôznorodú skupinu, nejde o komunitu.

„Komunitou by boli vtedy, keby sa jej jednotliví členovia vzájomne poznali, podporovali, mali spoločné ciele a zhodovali sa v predstavách o vyjadrovaní sexuality.“

SPOLITIZOVANÉ POŽIADAVKY

Keby verejne činná osoba mala ochotu detailnejšie poznať biografické anamnézy neheterosexuálnych osôb, vyjadrovala by sa k neheterosexualite s veľkou pokorou a v žiadnom prípade by túto tému nepolitizovala, upozorňuje ďalej lekár.

„Pomáhame už len rešpektovaním poznania jednotlivca o jeho vlastnej sexualite a formách jej vyjadrenia, ktorá nespôsobuje problémy jemu alebo niekomu inému a nie je nezákonným správaním. Mnohé požiadavky na také či onaké práva sú umelo vytvorené ako súčasť lobizmu.“

Základné práva a slobody sú garantované Ústavou SR i medzinárodnými dohodami. „Iné požiadavky si môže jedinec dnes právne ošetriť s rovnakým či podobným výsledkom,“ hovorí Ján Poľa. Každý si zaslúži rovnaké podmienky na život.

„Kresťanský kandidát vie, že v Písme nemáme oporu pre sexuálne partnerstvo rovnakého pohlavia. Ale ponúka nám obraz priateľstva medzi rovnakým pohlavím v intimite a láske. Hovorí sa v ňom aj to, že nie každý je schopný manželstva – o to láskyplnejšie, prijímajúcejšie, prajnejšie a stabilnejšie vzťahy potrebuje,“ uzatvára doktor Ján Poľa.