Spravodlivosť vyrastá z prajnosti

Spravodlivosť označujeme ako morálny princíp, ale tiež sociálnopsychologický koncept života a spoločenskú hodnotu. Je to konštanta, o ktorú sa ľudia usilujú, ktorú vyžadujú, no často aj deformujú. Ovplyvňuje človeka individuálne, ale i na spoločenskej úrovni. 
 
 
Peter Slovák 05.10.2020
Spravodlivosť vyrastá z prajnosti

Spravodlivosť je životný koncept Božej moci a lásky. Ilustračná snímka: Peter Slovák

Pri rozhovoroch sa opakovane stretávame so špecificky ľudským vnímaním spravodlivosti. Ak ide o dotknuté práva človeka, s obrovským úsilím sa jej domáha. Iná situácia nastáva, keď má spravodlivosť vyvodiť konzekvencie voči nemu samotnému. Vtedy obrovské morálne zanietenie ustupuje.

Boží pohľad na spravodlivosť je vykreslený v podobenstve o hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do vinice a dohodol sa s nimi na mzde. Podobne to však urobil aj neskôr. Všetkým, dokonca aj tým, ktorí pracovali len nepatrnú časť dňa, vyplatil rovnakú mzdu (porov. Mt 20, 1 – 16). Poviete si - to nie je spravodlivé. Pozrime sa však na to bližšie. 

 

Úprimnosť k sebe aj k iným 

 

Už byzantský cisár a jeden z najvýznamnejších panovníkov neskorého staroveku Justinián I. (482 – 565) chápal spravodlivosť ako stálu a neustávajúcu vôľu dať každému, čo mu patrí. Spravodlivosť predstavuje morálnu priamosť, vnútornú poctivosť a úprimnosť k iným, ale aj k sebe samému. A to Ježiš Kristus svojim poslucháčom v podobenstve naznačuje.

Spravodlivosť môžeme považovať za individuálnu vlastnosť, ktorá zároveň vyjadruje aj vzťah k sebe samému. Ide o spôsob konania, keď naše správanie je v súlade s písanými i nepísanými zákonmi a pravidlami. 

Spravodlivosť je o zodpovednosti, osobnej slobode a tiež svedomí. Hospodár v podobenstve to určite dobre vedel. Bez nátlaku pozval robotníkov a ponúkol odmenu, nekalkuloval.

A v žiadnom prípade nechcel „vytĺcť kapitál“ z tých, ktorí sú odkázaní na jeho spravodlivosť a podanú ruku. Práve v tom je jedinečnosť Božieho pohľadu na spravodlivosť, z ktorého by sme mali čerpať aj pri tej ľudskej.

Vinohradník na začiatku vzťahu dáva rovnaké podmienky a prechováva úctu ku každému. Na to však pri uplatňovaní „spravodlivého“ rozhorčenia ľudia zabúdajú. Vo svojich myšlienkových i verbálnych súdoch rozhodujeme bez pardonu.

To však nie je cesta emocionálnej zrelosti. Skôr ako začneme „spravodlivo“ súdiť, úprimne sa pozrime do zrkadla.



Hodnota
 

Americký sociálny antropológ Clyde Kluckhohn (1905 - 1960) zdôrazňoval, že ľudia považujú spravodlivosť za hodnotu. Individuálne ju človek výslovne chápe ako žiaducu jednotku, ktorá ovplyvňuje voľbu spôsobov správania, prostriedkov a cieľov.

Spravodlivosť - férovosť sú sociálnopsychologické koncepty, ktoré sa vzťahujú na motiváciu sociálneho správania (Nakonečný, Sociální psychologie, 1997).  
Vo svete medziľudských vzťahov to však môže byť relatívne. Podobne ako to vnímali poslucháči podobenstva. 

Sociálni psychológovia totiž pri skúmaní spravodlivosti naznačili fenomén relatívnej deprivácie. To znamená, že hoci môžeme mať napríklad lepšie životné podmienky ako mnohí okolo nás, prejavujeme väčšiu nespokojnosť s nimi ako tí, ktorí žijú v nedostatku.

Máme vyššie očakávania. A vo vzťahu k spravodlivosti to znamená, že niekedy sa morálne cítime na stupienku vyššie, a teda „prirodzene“ očakávame väčší hmotný, duchovný či spoločenský benefit ako náš blížny. V tom prípade to môže znamenať jediné, a to, že sme neporozumeli Božej férovosti.  

„Spravodlivému človeku prospievajú aj tvrdé rany nepriateľov. Práve tým, že škodia, pomáhajú. Je to tak, ako keby dážď drahokamov spustošil vinicu, a tým obohatil jej majiteľa vzácnejším pokladom,“ hovorí svätý Ignác z Loyoly (1491 – 1556).

Z týchto slov je zrejmé, že spravodlivosť je ideálna čnosť, pretože spravodlivé usudzovanie nevníma iba vonkajšie obrysy situácie alebo konania. Tak ako to pravdepodobne robili poslucháči podobenstva. 

Profesor sociálnej psychológie Melvin Lerner pri skúmaní základných životných motívov formuloval teóriu o spravodlivom svete (Just World Theory). Zakladá sa na predpoklade, že my ľudia máme potrebu vnímať svet ako spravodlivý.

Človek je motivovaný vidieť svet ako miesto, kde každý dostane, čo si zaslúži, a zaslúži si to, čo dostane. V rozmere materiálneho sveta to však pravdepodobne asi nie je celkom možné.

Veď my sami sa dopúšťame nespravodlivosti na iných a nebránime ich pred atakmi ďalších „spravodlivých“. Často sa presviedčame, že Božia spravodlivosť je iná. Jej prívlastky sú trpezlivosť, úprimnosť a sloboda. Oná nám dáva stále čas a šancu získať spravodlivú odmenu.