Štyri piliere kňazského života

„Dnes nás ľudia žiadajú, aby sme boli pastiermi plnými súcitu, vždy pripravenými a odvážnymi, ktorí sa dokážu zastaviť pri zranených a podať im ruku,“ hovorí pápež František. Snímka: profimedia.sk Naše povolanie je predovšetkým odpoveďou tomu, ktorý nás miloval ako prvý (porov. 1 Jn 4, 19). A to je zdroj nádeje, pretože Pán nás neprestáva milovať a neprestáva povolávať ani uprostred krízy. A svedkom toho je každý z nás: jedného dňa nás Pán našiel tam, kde sme boli a akí sme boli, v neistých podmienkach alebo zložitých rodinných situáciách. Rád si opakovane čítam Ezechiela 16 a niekedy sa s ním stotožňujem: našiel ma tu, našiel ma takto a viedol ma ďalej... Nikto z nás by sa vzhľadom na vlastné človečenstvo, vlastnú históriu, vlastnú povahu nemal pýtať, či je jeho rozhodnutie sa pre povolanie vhodné alebo nie, ale či v jeho svedomí, v jeho vnútri uvoľňuje ten potenciál pre Lásku, ktorý sme prijali v deň nášho krstu. BLÍZKOSŤ BOHU Bez intímnej blízkosti rodiacej sa z modlitby, duchovného života, konkrétnej blízkosti Bohu prostredníctvom počúvania Božieho slova, slávenia Eucharistie, tichej adorácie, zverenia sa Márii, múdreho sprevádzania duchovným vodcom, sviatosti zmierenia, bez týchto konkrétnych „foriem blízkosti“ je kňaz vlastne iba unaveným robotníkom, ktorý nemá nijaké výhody Pánových priateľov. BLÍZKOSŤ BISKUPOVI Nie náhodou sa zlo snaží rozbiť putá, ktoré sú pre nás zásadné, aby zničilo plodnosť činnosti Cirkvi. Treba brániť putá kňaza s jeho konkrétnou cirkvou, inštitútom, do ktorého patrí, a s jeho biskupom, lebo to robí kňazský život spoľahlivým. Poslušnosť je základným rozhodnutím prijať tých, ktorí sú našimi predstavenými, ako konkrétny znak univerzálnej sviatosti spásy, ktorou je Cirkev. BLÍZKOSŤ MEDZI KŇAZMI Na základe spoločenstva s biskupom sa vynára tretia forma, blízkosť, ktorou je bratstvo. Bratstvo je vedomé rozhodnutie usilovať sa o svätosť spoločne s inými, a nie osamote. Jedno africké príslovie hovorí: „Ak chceš ísť rýchlo, choď sám, ak chceš ísť ďaleko, choď s ostatnými.“ Niekedy sa zdá, že Cirkev je pomalá – a je to pravda –, ale rád to vnímam ako pomalosť tých, ktorí sa rozhodli kráčať v bratstve. BLÍZKOSŤ ĽUDU Dnes nás ľudia žiadajú, aby sme boli pastiermi ľudí, nie „kňazskými funkcionármi“ či „odborníkmi na posvätno“; pastiermi plnými súcitu, vždy pripravenými a odvážnymi, ktorí sa dokážu zastaviť pri zranených a podať im ruku; kontemplatívnymi mužmi, ktorí dokážu pred ranami tohto sveta ohlasovať pôsobiacu silu vzkriesenia, nablízku svojmu ľudu. Štyri piliere kňazské