Svätý Otec František beatifikoval dvoch Slovákov

Prvou veľkou udalosťou bolo schválenie dekrétu o mučeníctve saleziána Titusa Zemana 27. februára 2017, ktoré bolo už len krokom k jeho blahorečeniu. To sa uskutočnilo koncom septembra toho istého roku v Bratislave. O polroka neskôr, v marci 2018, pápež František podpísal a uznal mučeníctvo Anny Kolesárovej. Za blahoslavenú ju slávnostne vyhlásili 1. septembra 2018.

Patrón duchovných povolaní

Don Titus Zeman sa narodil 4. januára 1915 vo Vajnoroch. Už ako 15-ročný zatúžil stať sa saleziánskym kňazom. Pre jeho mladý vek ho však spočiatku do rehole v Šaštíne nechceli, báli sa, že bude plakať za mamičkou. Argumentoval, že jeho mamou bude Sedembolestná Panna Mária, a nedal sa zlomiť.

Vtedy ani nikdy potom. Kňazom sa stal v roku 1940 a okrem duchovného povolania bol aj učiteľom. Prvý konflikt s komunistami nastal, keď žiadali odstránenie krížov zo školských tried. Postavil sa na obranu Kristovho kríža, na čo doplatil prepustením.

Oveľa viac ho zasiahli udalosti v roku 1950 a po rozpustení kláštorov rozmýšľal, ako spolubratom pomôcť na ich ceste ku kňazstvu. Riešením boli tajné prechody zo Slovenska do talianskeho Turína, kde by mohli bohoslovci pokračovať v štúdiu a kňazi vo svojej pastorácii.

Aj preto sa dnes uctieva ako patrón duchovných povolaní. Prvé dve cesty v auguste a októbri 1950 vyšli. V druhej výprave bol medzi štrnástimi kňazmi a bohoslovcami i dodnes žijúci páter Juraj Török, ktorý na vodcu skupiny i samotnú cestu spomína takto: „Hovorí sa: nechváľ deň pred západom slnka. Či: pozoruj ľudí v čase krízy, zomierania, a keď si to zaslúžia, pochváľ. Topili sme sa v Morave – Titus, Rafo Černý a ja.

Titus sa triasol horúčkou, a keď sme ho vytiahli na breh, bol v bezvedomí. Na tvári mal pokoj človeka, ktorý sa úplne odovzdal do rúk Božích.“ Takto prežil aj zvyšok života. Tretí prechod cez rozvodnenú rieku v apríli 1951 sa však už nepodaril a Titusa Zemana aj s väčšinou skupiny zatkli.

Zobrali mu občianske práva i slobodu. Vo väzení strávil 13 rokov. Kruté podmienky a mučenie pri výsluchu na ňom zanechali trvalé zdravotné následky. Začiatkom roka 1968 dostal súhlas verejne slúžiť svätú omšu a pokračovať v kňazstve. O rok nato – 8. januára 1969 si ho Pán povolal do svojho domu vo veku 54 rokov.

Po páde komunizmu ho v roku 1991 rehabilitovali a vyhlásili za nevinného. Proces jeho blahorečenia sa začal v roku 2010 a po siedmich rokoch ho 30. septembra 2017 pri Kostole Svätej rodiny v Bratislave vyhlásil prefekt Kongregácie pre kauzy svätých, kardinál Angelo Amato, SDB, za blahoslaveného.

Sviatok patróna duchovných povolaní Titusa Zemana slávime v deň jeho smrti 8. januára.

Mučenica čistoty

Druhou blahoslavenou z posledných rokov je Anna Kolesárová. Narodila sa 14. júla 1928 vo Vysokej na Uhom do zbožnej rodiny. Od detstva žila jednoducho a v duchu katolíckeho učenia, modlila sa i putovala k Panne Márii. Nežila bežným detským životom a už veľmi skoro musela dospieť.

V trinástich rokoch prišla o mamu, a tak prevzala zodpovednosť za chod domácnosti i starostlivosť o staršieho brata Michala a otca Jána. Blížiaci sa koniec druhej svetovej vojny niekomu prinášal úsmev na perách, jej však v novembri 1944 stŕpol. K obci sa blížil front sovietskych jednotiek a obyvatelia sa pre streľby a vybuchujúce granáty ukrývali v pivniciach.

Mnohé ženy sa obliekali do čierneho, aby zbytočne neprovokovali vojnou poznačených vojakov. Medzi nimi i šestnásťročná Anna, pre ktorú bol čnostný život základom. Keď však 22. novembra vtrhol do domu Kolesárovcov jeden sovietsky vojak a nazrel do pivnice, otec Annu v dobrej myšlienke poslal, aby mu pripravila jedlo.

Vojak pod hrubou tmavou látkou spozoroval mladú dievčinu a zatúžil po nej. Ona ho odmietla, čo sa jej stalo osudným. Neznámy vojak, ktorého totožnosť sa nepodarilo zistiť, sa jej vyhrážal, že sa mu buď poddá, alebo ju zabije. Anna si zvolila smrť a po krátkej rozlúčke s otcom vojak vypálil dve rany – priamo pred očami jej rodiny.

Pochovali ju potajomky a rýchlo hneď na druhý večer bez kňaza, situácia bola stále napätá a boje neutíchali. Po pohrebných obradoch 29. novembra 1944 kňaz Anton Lukáč do matriky k jej menu zapísal: Hostia sanctae castitatis – obeť svätej čistoty.

Už po krátkom čase sa začali zhromažďovať výpovede svedkov o Anninom živote a smrti, hoci oficiálne sa začal proces jej blahorečenia až v júli 2004. Po ôsmich rokoch sa ďakovnou svätou omšou v Dóme sv. Alžbety v Košiciach ukončila diecézna fáza procesu.

V marci 2018 pápež František oficiálne uznal mučeníctvo Anny Kolesárovej. Slávnosti blahorečenia na štadióne TJ Lokomotíva v Košiciach predsedal pápežský legát a vtedajší nový prefekt Kongregácie pre kauzy svätých, kardinál Giovanni Angelo Becciu a zúčastnilo sa na nej vyše 30-tisíc ľudí.

Pozostatky jej tela uložili do relikviára v tvare srdca. Liturgickú spomienku blahoslavenej Anny Kolesárovej pápež František ustanovil na 20. novembra.