Svätý Otec František oslávil narodeniny

Vášnivé, naliehavé, nekompromisné. Také je argentínske tango. Keď počujete túto – od prvého tónu – rozpoznateľnú hudbu, krv vo vás sa prebúdza k  životu.

Aj pápež František rád tancoval tango. Bolo to pred siedmimi desaťročiami. Vtedy nikto netušil, že mladík menom Jorge Mario Bergoglio raz príde z konca sveta do Ríma a zasadne na Petrov stolec.

OSOBNOSŤ BEZ MANIEROV

Biela reverenda ho nezmenila. Je spontánny, prirodzený. Je rovnaký, aký bol 13. marca 2013, keď vyšiel na hlavný balkón Baziliky svätého Petra vo Vatikáne a ako starý rodinný známy oslovil tisíce ľudí na vatikánskom námestí a milióny veriacich pri televíznych obrazovkách jednoduchým pozdravom a modlitbou.

Na druhý deň išiel zaplatiť, už ako Kristov námestník, účet za ubytovanie na recepciu Domu klerikov. V roku 2015 si bol vybrať a kúpiť slnečné okuliare v jednom z rímskych obchodov. Začiatkom tohto roka si z iného obchodu odniesol domov nahrávky klasickej hudby. Svätému Otcovi nič ľudské nie je cudzie.

Počas vlaňajšej návštevy Slovenska si na ceste z Prešova do Košíc urobil zastávku u jezuitov, aby pozdravil personál v kuchyni. A s úsmevom nazrel aj do hrncov.

Práve preto ho máme tak veľmi radi. Zo svojho postu sa zníži až do prachu zeme, ako keď na Zelený štvrtok umýval a bozkával nohy utečencom i väzňom. Pápež František nám dáva obrovské lekcie pokory a lásky k blížnemu.

Na archívnej snímke je Jorge Mario Bergoglio ako mladý seminarista spolu so svojimi rodičmi, mamou Mariou Reginou a otcom Mariom Josem v roku 1958 v Buenos Aires. Snímka: profimedia.sk

CHCE CHUDOBNÚ CIRKEV

Sedemnásteho decembra, keď má pápež František narodeniny, slávi Katolícka cirkev liturgickú spomienku svätého Jána z Mathy (1160 – 1213). Stredovekého kňaza, ktorý až do krajnosti slúžil núdznym, miloval chudobných a vykupoval otrokov. Dobre riadená náhoda zhora a predzvesť životného naladenia.

Meno po svätom Františkovi Assiskom, ktorý bol stelesnením chudoby, si kardinál Bergoglio po zvolení za pápeža vybral sám. Preto, lebo chcel a stále chce chudobnú Cirkev pre chudobných.

Na srdci mu obzvlášť ležia migranti. Svätý Otec nežije odtrhnutý od reality. Vie, že Stredozemné more prikrylo už stovky ľudí. A táto tragédia nemá konca-kraja.

Biskup Jorge Mario Bergoglio počas slávenia svätej omše v jednej z chudobných štvrtí v Buenos Aires v roku 1998. Budúca hlava Katolíckej cirkvi sa už vtedy vyznačovala mimoriadnou láskou a súcitom k núdznym. Snímka: profimedia.sk

BOLESŤ, CHOROBA A STAROBA

Keď ho počas posledných mesiacov vidíme na vozíčku, je nám vo svojej bolesti ešte bližší. Netvári sa, že mu nič nie je. V príhovoroch často zdôrazňuje  starobu a  chorobu. „Františka bolí nožička,“ hovoria deti.

Trpíme s ním všetci, cítime jeho bolesť a ďakujeme mu za krásny príklad nesenia kríža fyzickej obmedzenosti. Napriek tomu je jeho duch silný a apeluje na svet, ktorý sa zmieta v hriechu, násilí, neláske, vojne.

Neúnavne vyzýva na pokoj, lásku, mier. Svojimi aktuálnymi encyklikami, exhortáciami, posolstvami, homíliami i príhovormi mieri a triafa presne.

Vysvetľuje, zdôrazňuje, vyzýva: na lásku k blížnemu, k prírode, na používanie slov prosím, ďakujem, prepáč, na návrat k hodnotám, ktoré dnešný svet už vytlačil na okraj. Burcuje proti kultúre smrti, skartovaniu starých, chorých ľudí. A povzbudzuje, aby sme ich mali vo veľkej úcte.

Pri príležitosti Svetového dňa chudobných, ktorý sme si pripomenuli 13. novembra 2022, sa Svätý Otec František stretol v Aule Pavla VI. na spoločnom obede s chudobnými, bezdomovcami a migrantmi. Snímka: profimedia.sk

SILA MODLITBY

František je človek, kňaz a pápež, ktorý ide na hranicu ľudských síl. No vie, že sám neurobí nič. Nad všetkým je Boh. Aj preto nonstop prosí o modlitbu – aj za seba a svoj pontifikát. Svoje apoštolské cesty zveruje do ochrany Božej Matky.

Ľudsky neriešiteľné problémy odo ­ vzdáva svätému Jozefovi, pestúnovi Božieho Syna. V čase, keď nás v roku 2020 za ­ čala ničiť pandémia koronavírusu, pápež František sa modlil za celý svet a 27. marca ho žehnal Kristom prítomným v Eucharistii.

Toto špeciálne Urbi et orbi – požehnanie Mestu a svetu – bolo nesmierne emotívne. Svätý Otec dvíhal mon ­ štranciu pred prázdnym a tmavým Námestím sv. Petra. Do temnoty choroby a zla zažiarilo Kristovo svetlo.