Svätý Vavrinec bol udatný kresťan

Vavrinec sa zrejme narodil koncom decembra v roku 225 v Španielsku. Za jeho rodičov sa považujú mučeníci Orentius a Patientia.

V dnešnej Zaragoze sa stretol s budúcim pápežom Sixtom II. Obaja vraj spolu odišli zo Španielska do Ríma. 

Mladý diakon

Sixtus sa v roku 257 stal pápežom a mladého Vavrinca vysvätil za diakona.

Stal sa tak jedným zo siedmich diakonov, ktorí slúžili v katedrálnom kostole. Hovorilo sa mu rímsky diakon, pretože na starosti mal materiálne statky Cirkvi a distribúciu milodarov chudobným. V tom čase to bola veľmi dôležitá pozícia a pápež tak Vavrincovi vyjadril absolútnu dôveru. 

Zomreli krátko po sebe

Dlho však netrvalo a ich puto rozdelil cisár Valerián. Začiatkom augusta v roku 258 vydal totiž edikt, ktorým prikázal usmrtiť všetkých kňazov, diakonov i biskupov.

Prvého chytili pápeža. Vtedajšiu hlavu Cirkvi Sixta II. zajali 6. augusta 258 pri slávení liturgie a hneď ho aj popravili.

Pápežova smrť predbehla tú Vavrincovu o pár dní. Vavrinec bol známy tým, že rozdával milodary chudobným, preto sa rímsky prefekt domnieval, že Cirkev musí byť bohatá a žiadal od Vavrinca cirkevné majetky. „Povedali mi, že vaši kňazi majú zlato, že svätá krv je prijímaná v strieborných pohároch, že pri večerných bohoslužbách máte zlaté svietniky. Vaša doktrína hovorí, že musíte cisárovi dať, čo je jeho. Prineste tieto poklady - cisár ich potrebuje na udržanie svojich síl. Dajte mi preto peniaze a buďte bohatí na slová,“ odkázal diakonovi.

Vavrinec odpovedal prefektovi, že Cirkev má skutočne veľké bohatstvo. A vyžiadal si pár dní, aby mohol všetok majetok zhromaždiť.

Keď sa o niekoľko dní stretol s prefektom, ukázal mu poklady Cirkvi: zástupy slepých, chromých, mrzákov, malomocných i sirôt. „Toto je skutočné bohatstvo Cirkvi,“ povedal Vavrinec prefektovi. 

Prefekta to, samozrejme, nahnevalo a Vavrinec si týmto aktom podpísal rozsudok smrti. Pre nebo sa narodil 10. augusta 258, teda len štyri dni po smrti pápeža Sixta II.

Prefekt dal pripraviť rošt a žeravé uhlie, na ktoré položili zviazaného Vavrinca. Hoci pri mučení dlho trpel, legenda hovorí o jeho veselej poznámke: „Na tejto strane som už upečený, otočte ma!“ Vďaka tomu sa stal patrónom kuchárov. Okrem toho ho uctievajú aj ako ochrancu chudobných.

Napokon však zrejme zomrel sťatím. 

Obľúbený dodnes

Jeho mučeníctvo zanechalo veľký dojem nielen medzi kresťanmi. Obrátil aj mnoho pohanom a úcta k nemu sa rýchlo šírila.

V Ríme je po svätom Petrovi a Pavlovi považovaný za tretieho patróna mesta. Chrám svätého Vavrinca, ktorý vznikol nad jeho hrobom, sa stal jedným zo siedmich hlavných rímskych kostolov a je tiež obľúbeným pútnickým miestom. 

V Bazilike sv. Vavrinca sa nachádza i rošt, ktorý bol podľa legendy použitý pri mučení svätca.

V liturgickom kalendári slávime spomienku sv. Vavrinca v deň jeho smrti, čiže 10. augusta.

Utiekajú sa k nemu komici, kuchári, chudobní, ale tiež knihovníci a archivári.