Sviece, pri ktorých sa dobre modlí

Rodená východniarka z Ohradzian, talentovaná, kreatívna duša, všestranná umelkyňa. Svoje originálne nápady prenáša sestra Marianna z Congregatio Jesu do vosku, na plátno či na papier. Pôvodne sa ako mladá dievčina vyučila za pánsku krajčírku. Tomuto remeslu sa však nikdy nevenovala.

Skoro pocítila duchovné povolanie a už ako osemnásťročná vstúpila do rehole. V súčasnosti žije v komunite v Ružomberku. Okrem bežných služieb pre rehoľu učí výtvarnú a technickú výchovu v miestnej základnej škole sv. Vincenta.

Má tu ateliér, v ktorom pracuje s deťmi a rozvíja ich umelecké cítenie. Sviečky a obrazy maľuje v prenajatých priestoroch u ružomberských jezuitov. Hovorí, že nadanie zrejme zdedila po otcovi.

Do dlane som si ťa vryl

V reholi bolo jej prvotnou úlohou pečenie hostií, starostlivosť o odevy spolusestier či iné podobné práce. Keď však predstavení uvideli jej talent a cit pre umenie, poslali ju na štúdiá. A tak už ako rehoľníčka absolvovala školu úžitkového výtvarníctva v Košiciach, odbor reštaurátorstvo – konzervátorstvo.

„V Báči, kde som v minulosti pôsobila, sa často konali rôzne slávnosti, okrem iného aj obliečky sestier noviciek. Tam bolo vždy potrebné urobiť nejakú výzdobu. Na jednu z takýchto udalostí som namaľovala motív ruky. Inšpirovala som sa citátom z Biblie od Izaiáša: Do dlane som si ťa vryl… Odvtedy mi úloha niečo namaľovať a okrášliť naše slávnosti prischla,“ hovorí s úsmevom energická sestra.

Portréty a ilustrácie

Neskôr absolvovala pedagogické štúdium na Katolíckej univerzite, odbor výtvarná výchova a náboženstvo. Tu formovali jej ďalší výtvarný rozmer Pavol Rusko, Ján Kudlička, Rastislav Biarinec i Marta Bošelová.

Sestra Marianna namaľovala okrem obrazov s cirkevnou tematikou aj niekoľko portrétov. Napríklad pôvodne židovskú rodinu Munkovcov z Ružomberka, ktorí sú v procese blahorečenia. Jej obrazy zdobia aj priestory Apoštolskej nunciatúry, pre ktorú namaľovala portréty niekoľkých nunciov.

S  tvorbou sestry Marianny sa možno stretnúť aj na obálkach kníh. Obraz Márie Wardovej, zakladateľky Congregatio Jesu, v knihe V tieni inkvizície je práve od nej. Originálne ilustrácie urobila aj pre knižku Kristova nesebecká cesta.

Väčšina sviec putuje do kostolov a na cirkevné obrady. Snímka: archív sestry Marianny Polákovej

Inšpirácia zhora

Radšej ako obrazy však maľuje sviečky. „S touto záľubou som začala pred ôsmimi rokmi, keď bol mojím pôsobiskom Prešov a neskôr Štěkeň v Česku. V kúpeľoch ma zaujala spolubývajúca, ktorá mi ukázala, ako zdobiť sviečky akrylom. Bolo to pre mňa veľmi inšpiratívne, nuž som to skúsila a zapáčilo sa mi to,“ hovorí o svojich začiatkoch.

Spod jej rúk vyšli sviece s motívmi Ducha Svätého, Panny Márie, Svätej rodiny či Ježiša Krista, ale aj svätého Jozefa, ktorého má spomedzi svätcov najradšej. Nechýbajú kvety, stromy života či rôzne abstrakty.

Niekedy maľuje podľa vzoru, ale ešte radšej experimentuje. „Riadim sa vlastnou fantáziou, inšpiráciou Ducha Svätého,“ hovorí. Obyčajne vie, aký bude výsledok, výnimkou sú abstraktné motívy, ktoré niekedy prekvapia aj ju.

Okrášľuje sviečky na bežné, každodenné použitie, ale aj sviatočné na vznešené chvíle – napríklad veľkonočné paškály. Najčastejšie slúžia na potreby rehole, hoci občas vyrobí sviečku ako darček na mieru, pre konkrétneho záujemcu „zvonka“.

Kvety sú obľúbeným motívom. Snímka: archív sestry Marianny Polákovej

Jedným ťahom

Pri maľbe obvykle používa techniku one stroke, teda jedným ťahom. Do niektorých pridáva ozdobné kamienky či tymian. Keďže sú skutočným skvostom, niekto môže mať pocit, že je škoda páliť ich.

„To mi ľudia vravia často, ja im však odpovedám, že na to sú predsa určené. Treba ich nielen obdivovať, ale aj zapáliť a pomodliť sa pri nich, vtedy splnia svoj účel. Niekedy tajne dúfam, že si ľudia pri tej modlitbe spomenú aj na mňa,“ prezrádza.

Vzorom v umení jej bol už nebohý sochár Jaroslav Halmo. „Vždy rád hovoril, že sa mu pri mojich sviecach dobre modlí. Tak som mu vždy poslala novú zásielku,“ spomína sestra Marianna, ktorá je aj členkou rehoľnej umeleckej skupiny Artteo.

Tvorba je sloboda

O sviečky sestry Marianny je veľký záujem. Práca jej však našťastie ide od ruky a zvláda aj celú logistiku – od kúpy čistých sviečok cez maľovanie, balenie i zasielanie na určené miesto.

„Obvykle sa sviečky veľmi rýchlo rozpredajú. Chcela som aspoň zo tri darovať do europarlamentu, najmä Miriam Lexmann, no nepodarilo sa, pretože boli za pár minút vypredané. To som nečakala,“ hovorí s úsmevom šikovná umelkyňa.

Svoje diela nedávno verejne predstavila v Bruseli, v Slovenskej katolíckej misii – v Kostole Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Z vďaky za priateľské prijatie a starostlivosť o komunitu CJ, do ktorej patrí, darovala farnosti nádherný paškál.

Na otázku, čo ju najviac na maľovaní baví, odpovedá: „Umelecká tvorba mi dáva pocit slobody. Som vďačná, keď moje diela splnia svoj účel a potešia oko aj srdce.“