V očiach mu hrala iskra humoru

Bezprostredný, spontánny, prirodzený v reči i v skutkoch – taký bol Jozef Tomko počas celého života. Snímka: archív KN/osobný archív Jozefa Tomka

Kňazskú vysviacku prijal v Ríme 12. marca 1949. Bolo to deň po 25. narodeninách. Vysvätil ho kardinál Luigi Traglia. Primície slávil pri hrobe sv. Pavla. Snímka: archív KN/osobný archív Jozefa Tomka

Vedel sa tešiť z veľkých vecí i z obyčajných maličkostí. Na snímke pri kŕmení holubov na Námestí sv. Marka v Benátkach. Snímka: archív KN/osobný archív Jozefa Tomka

Jozef Tomko prežil v bohosloveckom seminári na Kapitulskej ulici v Bratislave dva roky. „Potom som išiel do Ríma a prišli ťažké časy, keď som zostal v Ríme takpovediac visieť. Hovorili, že síce nie som utečenec, ale emigrant, a že vraj som s dovolením odchádzal, no bez dovolenia som ostal. To bol môj prečin. Keďže som sa nemohol vrátiť na Slovensko, chodil som iba tak do Hainburgu na breh Dunaja pozerať sa na Devín a na strážnikov, ktorí strážili vašu neslobodu,“ zaspomínal si kardinál Tomko, keď 10. marca 2010 preberal listinu o čestnom občianstve Bratislavy. Snímka: archív KN/osobný archív Jozefa Tomka

Pápež Ján Pavol II. položil 15. septembra 1979 v Sixtínskej kaplnke vo Vatikáne svoje ruky na hlavu Jozefa Tomka a udelil mu biskupskú vysviacku. Bolo to na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, ktorú mal kardinál Tomko celý život v bytostnej úcte. Snímka: archív KN/osobný archív Jozefa Tomka

Každé leto sa kardinál Tomko vybral do talianskych Dolomitov. Vždy obdivoval majestátnosť veľhôr. Snímka: archív KN/osobný archív Jozefa Tomka

„Pamätám sa, ako sme s Jánom Pavlom II. leteli na vajnorské letisko v Bratislave 22. apríla 1990. Pýtal sa, či má, alebo nemá pobozkať túto zem. Zásada bola, že len jeden bozk v hlavnom meste. Vtedy som mu pripomenul, že v Prahe povedal, že pobozkal českú zem, a toto je slovenská zem. To rozriešilo diplomatické ťažkosti a on slovenskú zem pobozkal.“ Snímka: archív KN/osobný archív Jozefa Tomka