Vďaka svätojakubskej ceste spoznal svoju domovinu

Čo vás inšpirovalo absolvovať celú slovenskú trasu svätojakubskej cesty?

V minulosti som prepadol modernému pútnictvu, keď som na vlastnej koži ucítil, ako pozitívne dokáže vplývať na človeka. Takmer pred rokom som absolvoval 280 kilometrov dlhú púť z portugalského Porta do Santiaga de Compostela v španielskej Galícii.

Na tejto 11-dňovej ceste som prežil úžasnú duchovnú aj osobnú obnovu a pomohla mi vyriešiť niektoré životné otázky, s ktorými som dovtedy nevedel pohnúť. Schudol som, cítil som sa lepšie fyzicky aj psychicky.

Na Slovensko som sa vrátil s dušou ľahkou ako pierko a životné prekážky, ktoré sa mi predtým zdali neriešiteľné, som videl z úplne novej perspektívy.

Vtedy som si povedal, že chcem túto krásnu tradíciu priniesť aj na Slovensko. Pridal som sa k občianskemu združeniu Priatelia svätojakubskej cesty na Slovensku, k šikovnému tímu ľudí, ktorí už urobili väčšinu práce na obnove niekdajších pútnických koridorov na Slovensku a trasu vytýčili.

Ja som chcel priložiť ruku k dielu tým, že cestu prinesiem do povedomia ľudí, spropagujem ju, a aby som netáral len tak do vetra, tak ju aj celú prejdem (úsmev)

Ako vyzeralo vaše putovanie po slovenskej svätojakubskej ceste?

Počas mojej púte som celú cestu skontroloval a označil. Bol som jedným z prvých Slovákov, ktorí ju prešli v celej dĺžke 650 kilometrov z Košíc až do Bratislavy. Označil som cestu pre ďalších pútnikov, aby bolo putovanie ešte pohodlnejšie.

Značil som ju na turistické smerovníky, ale v obciach často aj nálepkami a plechovými tabuľkami so symbolom žltej svätojakubskej mušle na modrom podklade.

Ďalej som v ubytovniach a penziónoch vybavoval pre pútnikov zľavy na ubytovanie. Pri predložení preukazu pútnika (credencialu) tak dostanú k ubytovaniu napríklad pútnickú večeru či raňajky zadarmo.

Čiže ráno som vstal, prehrabol si vlasy, obul topánky a vyrazil, aby som to všetko za ten deň stihol.

Putovali ste sám alebo ste mali sprievod?

Na niektorých úsekoch sa ku mne pridali ďalší Slováci, ktorí si putovanie chceli vyskúšať na vlastnej koži. Boli to veľmi inšpiratívne stretnutia. Prešli sme spolu spravidla 2-3 dni dlhé úseky.

Povedal by som, že ak chcete niekoho naozaj spoznať, vydajte sa s ním na pár dní na púť. Cesta vám prinesie veľa skúšok, ktoré ak spoločne prekonáte, tak ostanete priateľmi už navždy, alebo si už nikdy neprídete navzájom na meno.

Na poslednú etapu sa k nám pridal dokonca starosta z Budmeríc aj s miestnym farárom. Vo všeobecnosti sa starostovia a farári o svätojakubskú cestu veľmi zaujímali a vždy sa pýtali, ako nám môžu pomôcť alebo nás podporiť.

Ako hovorí príslovie: „Ak chceš ísť rýchlo, kráčaj sám. Ak chceš zájsť ďaleko, kráčaj s niekým.“ Myslím si, že toto platí o svätojakubskej ceste, ale rovnako aj o ceste životom.

Na niektorých miestach ste ostali dlhšie. Čím vás zaujali, že ste im venovali viac času?

Pred púťou som Slovensko veľmi nepoznal. Väčšinu svojho života som strávil v zahraničí a vždy ma veľmi mrzelo, že svoj domov poznám len veľmi povrchne.

Preto som sa po ceste zastavil na miestach, ktoré ma najviac oslovili, ako v Levoči a na Spiši, na Liptove, v Nízkych Tatrách a prvýkrát som v živote navštívil aj Vysoké Tatry. Prespal som na horských chatách, pozrel som si skanzeny oravskej dediny pri Zuberci a liptovskej dediny v Pribyline, navštívil tajomný Oravský hrad, okúpal sa v Kadi v Liptovskom Jáne.

Nemohol som si pomôcť, ale na každom mieste ma udivovalo, že na Slovensku máme také nádherné miesta a aj tak sa vždy na leto ťaháme niekam do Chorvátska alebo do Bulharska.

S ktorými miestami máte spojené najkrajšie zážitky?

Najkrajšie zážitky sa mi vždy spájajú s miestnymi ľuďmi. Ak vám niekto povie, že Slováci sú zlí ľudia, tak je to proste hlúposť.

Ak človek prechádza s úsmevom na tvári, sú ľudia veľmi prívetiví, zvedaví, aj pohostinní. Nechali ma prespať ako úplne cudzieho človeka u seba v dome na gauči, pozvali ma na obed, dokonca mi raz jedna babička nabalila aj pár buchiet.

Akú odozvu ste mali na svoje putovanie?

Ľudia boli veľmi zvedaví a pýtali sa, odkiaľ a kam idem. Mnohí si zo mňa robili srandu, že som blázon. Vraj oni sú radi, keď prejdú 500 metrov z domu do potravín a nie z Košíc do Bratislavy.

Mnohí však cestu už poznali, čo ma veľmi prekvapilo. Stretol som kopec ľudí, ktorí boli v minulosti dokonca aj v samotnom Santiagu.

Čím je svätojakubská cesta odlišná od iných pútnických či turistických trás?

Každá etapa svätojakubskej cesty bola navrhnutá tak, aby bolo na konci dňa kde zložiť hlavu. Tým sa odlišuje od iných slovenských diaľkových ciest, ako napríklad populárnej cesty hrdinov SNP.

Tá ponúka skôr zážitok z divokej prírody a spanie v stane či pod hviezdami, zatiaľ čo svätojakubská okrem nádhernej prírody prechádza aj miestami s tým najkrajším zo slovenského kultúrneho dedičstva. Je tak vhodná aj pre starších pútnikov alebo aj pre rodiny s deťmi.

Celý pútnický zážitok je tak obohatený aj o osobný, duchovný a kultúrny rozmer.

Veľa ľudí sa na púť vydáva s cieľom usporiadať si myšlienky alebo sa duchovne obnoviť. Čo vám putovanie prinieslo?

Vďaka svätojakubskej ceste som spoznal domovinu a ľudí, ktorí v nej žijú. Zblížil som sa po ceste s mojimi priateľmi alebo s úplne cudzími spolupútnikmi, vytvorili sme si priateľstvá zocelené ťažkými situáciami, ktoré nám vydržia na celý život.

Schudol som a fyzicky sa cítim podstatne lepšie. „Vyčistila“ sa mi hlava, viem sa lepšie sústrediť na prítomný okamih a žiť tu a teraz. Celkovo sa mi v srdci usadila akási pohoda a vyrovnanosť, ktorá tam ostane ešte veľmi veľmi dlho.

Navyše som pri značení cesty pochopil, aký je to úžasný pocit byť užitočný pre druhých. Vytvoriť niečo, čo tu ostane po dlhé roky a umožní iným Slovákom prežiť tie nádherné chvíle, ktoré som na ceste prežil ja. To je pocit na nezaplatenie.