Viem, komu som uveril

Všetci potrebujeme osobné obrátenie. Nielen tí, ktorí v Boha neveria a jeho existenciu popierajú, ale aj my kresťania.

Veľmi inšpiratívny je v tomto smere napríklad dokument Kongregácie pre klérus: Pastoračné obrátenie farského spoločenstva v službe evanjelizačného poslania Cirkvi (viac na strane 8), ale aj príbehy obrátenia svätých či novodobých konvertitov.

Najznámejším príbehom konverzie z  obdobia prvých dejín Cirkvi je zázračný príbeh obrátenia svätého apoštola Pavla. Podľa biblistu Františka Trstenského formovali Pavla tri kultúry – židovská, grécka a rímska –, čo už samo osebe naznačuje, že Pán si v ňom povolal do služby mimoriadnu osobnosť.

Dodnes inšpiratívnu aj pre nás. Pavol pochádzal z Tarzu, teda zo  židovskej komunity mimo svojej vlasti, kde dostal grécke vzdelanie, spoznal grécku filozofiu, kultúru aj jazyk, v ktorom neskôr písal i svoje listy.

Ako rímsky občan bol zasa slobodnejší. Napríklad skúsenosti z  cestovania mu po obrátení otvorili cestu k šíreniu evanjelia.

Stretnutie s Kristom

Svätý Pavol nie je jediným príkladom toho, keď človek bez viery vášnivo bojuje proti Bohu, ale po stretnutí s ním rovnako vášnivo bojuje za vieru a evanjelium. Pavol je, dá sa povedať, extrémnym prípadom, pretože síce mal vieru v Boha, zato v prenasledovaní prvých kresťanov sa mu málokto vyrovnal.

V  Skutkoch apoštolov on sám o tom podáva pravdivé a úprimné svedectvo: „Túto Cestu som prenasledoval až na smrť: spútaval som mužov i ženy a dával som ich do väzenia“ (Sk 22, 3 – 4). Lenže Pán s ním mal iný plán.

Na ceste do Damasku sa ho v jasnom svetle spýtal: „Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ?“ (Sk 22, 6). A on sa v tej chvíli stal celkom iným, novým človekom. Okamžite sa pýta, čo má ďalej robiť, lebo mu je jasné, že v starom živote a starých skutkoch už nemôže pokračovať.

„Vstaň a choď do Damasku; tam ti povedia všetko, čo ti je určené urobiť“ (Sk 22, 10). Takýto zázrak môžeme vpustiť do svojho života aj my, stačí očakávať Pána a mať oči otvorené pre jeho svetlo.

Aby sme tak aj osobným obnovovaním obrátenia sa k Pánovi mohli vydávať svedectvo tým, ktorí na jeho svetlo ešte stále čakajú. Nemusíme pritom stratiť samých seba, len sa na našej ceste k Bohu nanovo nájsť.

Emeritný pápež Benedikt XVI. v  katechéze v  roku 2008 počas Roka sv. Pavla zdôraznil, že Pavol na ceste do Damasku „nestratil to, čo bolo dobré a skutočné v jeho živote, v jeho dedičstve, ale pochopil novým spôsobom múdrosť, pravdu a hĺbku Zákona a Prorokov.

Zároveň sa jeho rozum stal prístupným múdrosti pohanov. Tým, že sa Kristovi otvoril celým srdcom, stal sa schopným dialógu so všetkými, a teda naozaj apoštolom pohanov“.

Vzájomné obrátenie sa

Pápež František nás v tomto osobnom obnovovaní, znovukonvertovaní, povzbudzuje myšlienkou, že ide o obrátenie srdca, ktoré aj keď nejde po dobrej ceste, napokon ju nájde.

Nejde však len o našu konverziu. Je to tiež Božia konverzia. „Hriešnik sa obracia k Bohu a Boh sa obracia k hriešnikovi. Stretnutie s Bohom sa totiž týka oboch strán.“