Vraj nezvládla výchovu

Obe možnosti mamička odmietla. Mňa do seminára neprijali a začal som pracovať na Jednotnom roľníckom družstve v Breznici ako pomocný skladník. Mamička bola medzitým v priebehu roka 1982 deväťkrát na výsluchu (prešetrení) na Okresnom národnom výbore (ONV) vo Svidníku.

Prvého apríla 1982 ma povolali na dvojročnú vojenskú službu k tankovému pluku do Českých Budějovíc.

Koncom augusta 1982 mamičke doručili dekrét odboru školstva, v ktorom jej oznámili: „Keďže ste nezvládli výchovu svojho syna v duchu marxistického svetonázoru, nemôžete vykonávať úlohu učiteľky a preraďujeme vás na materskú školu v Breznici, kde môžete nastúpiť od 1. septembra.

Budete pracovať ako učiteľka pri menších deťoch a máte zákaz pôsobiť v predškolskej triede.“ Mária Brendzová tento presun znášala ťažko a v škôlke pôsobila do roku 1985, keď jej v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu odporúčali invalidný dôchodok.

Ja som bol prijatý do seminára v auguste 1984 na odvolanie a vzali ma za Banskobystrickú diecézu. Môj otec Andrej Brendza (1937 – 2018) pôsobil ako ekonomický námestník na STS v Stropkove a v roku 1982 ho preradili za plánovača a skladníka na JRD Duplín v okrese Svidník.

Obidvom sa výrazne znížil plat, prijali to ako obetu. Pri mojom kňazskom povolaní ma podporovali a z môjho kňazstva mali radosť. Obaja sú už na večnosti.