Všetky stránky Písma sú premyslené a premodlené

Na vzniku Biblie sa pod vedením Ducha Svätého podieľali rôzni autori. Často sa vynára otázka práve nad formovaním jej kníh. I keď má Biblia jednotnú tému – spásu človeka – vôbec nie je uniformná. Naopak, skladá sa z veľmi odlišných kníh.

Nachádzame v nej nielen historické správy, ale aj drámu a lyrickú poéziu, prorocké vízie, kódexy, príslovia, ba i piesne, bájky, hádanky. I uvádzaní autori jej kníh boli často veľmi rozdielni: jeden pastier, druhý kráľ, tretí prorok, iný pisár, rybár, lekár a podobne.

Ich pôvod nie je náhodný

Biblia však nevznikla ako náhodná zbierka izolovaných kníh. Je ovocím odovzdávania z generácie na generáciu a formovanie jej kníh obopína viac ako tisíc rokov.

Východiskovým bodom na vznik kníh Svätého písma bola spásonosná činnosť Boha v izraelskom ľude. Súčasne Duch Svätý tento ľud tajomne uspôsoboval, aby dokázal „prečítať“ Božie konanie vo svojich dejinách a rozprávať o ňom svojim deťom.

Neskôr si ho pripomínať počas sviatkov a liturgických slávení vo svätyniach či učiť o ňom v prvých školách. Až potom sa začali tieto skúsenosti s Bohom pozvoľna, z kroka na krok aj zapisovať.

Zaiste to so spisovaním kníh Biblie nebolo tak, že Mojžiš si pri putovaní púšťou sadol na nejakú skalu a začal písať jednu knihu Tóry po druhej. Takto si to v minulosti predstavovali mnohí, nielen jednoduchí veriaci. Ani Dávid neskladal vo svojom paláci zbierky žalmov, aj keď sa väčšina z nich pripisuje práve jemu.

Rovnako ani Šalamún nespisoval rad-radom porekadlá či celé múdroslovné knihy. Podobne môžeme hovoriť o prorockých knihách, najmä veľkých prorokov. Lebo aj keď nesú meno niektorého z nich, nemusel zapísať každú časť tej-ktorej knihy prorok uvedený v jej názve.

Často sa na ich spisovaní podieľali ich učeníci, čiže žiaci prorokov, ktorí vytvárali celé prorocké školy. Priamo je vyjadrený autor len pri jednej z množstva biblických kníh - Knihe Sirachovcovej a je ním Jezus, syn Sirachov.

Knihy nie sú sebaprezentáciou autora

Treba ešte podotknúť, že v čase formovania Biblie písanie – najmä to pod vedením Božieho Ducha – nebolo záležitosťou potvrdzovania seba samého, svojej popularity či schopností. Jednoducho sa písalo pre šírenie dobra, Božích vecí a hlavne z pobádania Ducha.

A čím dôležitejšej osobnosti pisatelia svoje dielo symbolicky pripísali, tým mal daný spis väčšiu hodnovernosť, aby z neho mohol čerpať všetok Boží ľud. Okrem prvotných autorov je pri formovaní kníh Biblie potrebné počítať aj s dlhoročnou redakčnou prácou na nich.

Rôzni znalci, ktorí zbierali posvätné texty, pozorne prepisovali, usporadúvali ich časti a usilovali sa – s veľkou úctou, samozrejme – vnášať do nich isté svetlo, aby boli zrozumiteľné aj ďalším generáciám.

Napríklad tak, že novšie texty Biblie niekedy harmonizovali so staršími a tie staršie zas čítali vo svetle novších udalostí spásy. Preto aj po ľudskej stránke neexistuje kniha podobná Biblii, ktorá by vznikala tak komplikovane, ktorej stránky by boli natoľko premyslené a najmä premodlené.

Slovo pre putujúcich

A preto aj odpoveď na otázku formovania je zložitá nielen preto, že Biblia sprostredkúva činnosť Boha v dejinách a jeho sebazjavenie. Aj ľudský proces vzniku ktorejkoľvek z jej kníh mohol byť dosť komplikovaný.

Veľmi matným obrazom formovania kníh Biblie by mohlo byť miesenie cesta. Kvas môže pripomínať účinkovanie a silu Ducha Svätého a ľudských autorov ruky, ktoré cesto miesia. Okrem toho pri dobrom ceste treba vedieť, kedy ktorú prísadu doň vložiť.

A cesto opätovne dobre premiesiť, nechať oddýchnuť a znova sa k nemu vrátiť. Niečo podobné sa mohlo diať aj pri formovaní jednotlivých kníh Biblie.

Preto oveľa dôležitejšie, ako hľadať autorov kníh Biblie, je vedieť, že sa narodili v jednom skromnom Božom ľude a pre tento ľud, najprv starého a potom nového „Izraela“. Napriek všetkým výskumom okolo nich je isté, že Biblia je a zostane knihou ľudovou, knihou pre bežných ľudí, pre živé, veriace a putujúce spoločenstvá.