Vývinu nemusíme dobíjať batérie

Odborný termín ontogenéza – vývinový proces pochádza z gréckych slov on -jedinec a génnese – pôvod. Vystihuje záujem psychológie o človeka, o jeho psychiku od počatia po smrť. Synonymum slova vývin je zmena, respektíve zmeny,  ktoré prirodzene sprevádzajú človeka na ceste životom. 
Peter Slovák 30.09.2019
Vývinu nemusíme dobíjať batérie

Ilustračná snímka: unsplash.com/ Nourdine Diouane

Český herec a komik Josef Vlastimil Burian (1891 – 1962) sa v známej rozprávke na adresu kráľa vyjadril: „Človek by nemal zostarnúť, pokiaľ nezmúdrie.“ Z pohľadu vývinu by sa možno hodili slová: človek určite zostarne a minimálne získa životnú skúsenosť.

Vývin sa v psychológii chápe ako množstvo zákonitých zmien, ktoré prebiehajú v určitom slede a väčšinou u toho istého druhu organizmu rovnako. I keď je nutné dodať, že niektoré špecifické zmeny môžu byť značne subjektívne najmä z dôvodu individuálnej výbavy ľudského organizmu.  

Vývinová alebo inak ontogenetická psychológia sa zaoberá štúdiom zmien správania a prežívania počas jednotlivých období života. Sleduje vývin duševna od momentu počatého života až po smrť.

Vývin sledujeme rôznou optikou

V užšom význame poznáme aj fylogenézu. Tá sa zaoberá skúmaním psychiky z pohľadu vývojových línií skupiny organizmov, rekonštrukcie jednotlivých genetických vetiev a spoločného predka. Ide o postupné poznávanie vývinových foriem od najjednoduchších až k zložitým. Evolúciou duševna v rozličných dejinných etapách sa zase zaoberá antropogenéza psychiky. Báda aktuálnu genézu psychiky človeka a vývin psychických procesov z pohľadu času, napríklad pri vnímaní, riešení problémov alebo učení.

U človeka štandardne rozlišujeme trojaký vývin. V kontexte vývoja orgánov a ich funkcií, rastu, zvyšovania hmotnosti, či napríklad dentície hovoríme o biologickom vývine. Psychologický vývin charakterizuje vznik nových duševných funkcií, ktorými sa človek na rozdiel od iných organizmov dostáva na kvalitatívne vyššiu úroveň. Stáva sa menej závislým; sebestačným. A nakoniec vzťahmi a životom v spoločenstve sa formuje sociálny vývin. 

Ovplyvňuje nás veľa vecí

Graficky by sa dal ľudský vývin znázorniť krivkou sínusoidy. Má svoje vrcholy i úpätia. Začína sa evolučným vzostupným štádiom, keď vznikajú nové orgány a dozrievajú funkcie organizmu. Nasleduje ho obdobie stability – dospelosti. Nové funkcie nepribúdajú, ale udržiavajú si približne rovnakú kvalitu. I keď napríklad pri zrakovom alebo sluchovom vnímaní dokážeme pozorovať už v mladšom dospelom veku zhoršujúcu sa adaptabilitu telesných orgánov (muži horšie vnímajú vyššie tóny, respektíve zhoršuje sa prispôsobivosť šošovky).

A nakoniec involučné obdobie, keď dochádza k zjavnému slabnutiu a úpadku psychických i telesných funkcií. Jednoducho počas individuálnej ontogenézy sa strieda obdobie rýchlejšieho vývinu s obdobím spomalenia, respektíve involúcie. Za najprogresívnejšie považujeme prenatálne obdobie, keď sa u jedinca počas približne 280 dní vytvoria predpoklady na úplne samostatné, nezávislé fungovanie. 

K úspešnej ontogenéze prispievajú aj samotné činitele duševného vývinu. Ide o faktory, ktoré prispievajú k zdravému vývinu. Patria sem najmä biologické a psychické činitele pôsobiace na plod už počas gravidity. Najmä genetické kódovanie a formácia pri počatí či následné účinky vnútorného i vonkajšieho prostredia môžu vývin významne ovplyvniť. Akékoľvek zmeny fungovania organizmu matky, jej orgánov alebo žliaz s vnútorným vylučovaním, prípadne užívanie látok (nikotín, alkohol, žiarenie, nežiaduce chemické matérie) môžu deformovať vývin dieťaťa v prenatálnom období. 

K ďaľším činiteľom patrí zrenie a učenie. Zrenie je prirodzený celoživotný proces, ktorý nemožno výrazne urýchliť ani spomaliť. Určitý stupeň zrelosti je predpokladom úspešného učenia, ktoré má výrazne sociálny ráz. Veľmi úzko súvisí s činiteľmi vonkajšieho prostredia a so sociálnou interakciou. Rozsah nadobudnutých vedomostí a skúseností závisí v značnej miere od toho, či človek žije viac alebo menej podnetnom prostredí.

Iná je psychika Stredoeurópana a iná obyvateľa amazonského pralesa. Prejavuje sa v spôsoboch prežívania životných udalostí, určovaní priorít a možností sebarozvoja. Aj preto medzi činitele ovplyvňujúce vývin patrí tiež vlastná aktivita človeka. 

Zákonitosti duševného vývinu

Okrem nich si môžeme všimnúť aj zákonitosti, ktoré chápeme ako rovnaké typické sprievodné znaky každého zdravého vývinu. Akcentuje tu zákonitosť ustavičnosti vývinu. Psychika človeka sa neustále, kontinuálne vyvíja. Je ako perpetuum mobile. Nepotrebuje energiu, a hoci sa to na prvý pohľad nezdá, vývin pokračuje aj v starobe, i keď regresívnym spôsobom. Platia tu slová: dnes nie sme tým, čím sme boli včera.

Princíp nerovnomernosti vývinového tempa vysvetľuje, že rané obdobia života sú vnímané ako veľmi rýchle, neskôr dochádza k spomaleniu. Treba však pripomenúť aj špecifický jav akcelerácie vývinového tempa. To znamená, že v súčasnosti vplyvom spoločenských podmienok, životného štýlu a prístupu človeka k materiálnym i nemateriálnym zdrojom nastáva proces telesného i duševného dospievania oveľa skôr. Odborníci sa prikláňajú k názoru, že minimálne o jeden až dva roky oproti predchádzajúcim generáciám. Rovnako treba vnímať akceleráciu a odlišné dozrievanie psychiky z pohľadu pohlavia. Ženy v tomto ohľade, prirodzene,  dozrievajú skôr ako muži.

Vývin je proces plynulý, bez náhlych zmien, prudkých skokov a každý človek prechádza jednotlivými štádiami, pričom každá predchádzajúca etapa je prípravou na tú nasledujúcu. Nemôže sa stať, žeby sme niektoré štádium v živote vynechali. V tomto prípade hovoríme o štadiálnosti vývinu. A nakoniec si môžeme všimnúť harmonickosť vývinu. Pri normálnom vývine sa súčasne rovnomerne rozvíjajú všetky zložky psychiky, ako napríklad intelekt, city, vôľa, vlastnosti osobnosti. V opačnom prípade, keď niektorá zložka predbieha inú alebo zaostáva, môže ísť o disharmóniu vo vývine a vyprofilovanie disharmonickej osobnosti.

Ak vývin prebehne podľa pravidiel, človek je na určitom stupni schopný vlastnou aktivitou, sebavýchovou či sebavzdelávaním  meniť seba samého. A práve preto nemáme čakať až na starobu, aby sme zmúdreli.