Wu-chan je historické srdce čínskych katolíkov

Tou zabudnutou tvárou tohto mesta je jeho úloha v dejinách čínskeho katolicizmu. Pokiaľ sa hlavné mesto provincie Chu-pej nenazývalo Wu-chan (toto meno získalo až v štyridsiatom deviatom roku), vystriedal sa v ňom celý rad misionárov, z väčšej časti talianskych.

Zanechali za sebou významnú stopu ešte predtým, než čínsky komunistický režim na začiatku päťdesiatych rokov vyhostil všetkých zahraničných rehoľníkov.

Prví ohlasovatelia
Prvými hlásateľmi evanjelia v tejto oblasti boli na začiatku 17. storočia, teda ešte v epoche dynastie Mingovcov, portugalskí jezuiti. Avšak toto obdobie trvalo len krátko - čoskoro ho zadusili následné vlny protikresťanského prenasledovania.

Svätá stolica potom zverila túto misiu francúzskym vincentínom, ktorí práve vo Wu-čchangu (jednom z troch miest tvoriacich dnešný konglomerát Wu-chan) priniesli mučenícku obeť dvoch kňazov - otec François Regis Clet tam položil život za vieru v roku 1820 a jeho spolubrat, otec Jean-Gabriel Perboyre o dve desaťročia neskôr.

Až založením apoštolského vikariátu v Chan-kchou (druhom z troch miest pri ústí rieky Chan-ťiang) mohla katolícka viera v centre Chu-pej zapustiť korene.

Katolícke spoločenstvo sa tam rozrastalo hlavne vďaka františkánom z Benátskej provincie, ktorým na začiatku pomáhali kňazi z čínskeho kolégia, založeného misionárom Matteom Ripom v dvadsiatych rokoch 18. storočia v Neapole so zameraním na výchovu miestneho kléru (po zjednotení Talianska sa táto inštitúcia ako Kráľovský orientálny inštitút začlenila do neapolskej univerzity).

V oných rokoch, keď do Číny prenikali záujmy koloniálnych mocností, bol pobyt katolíckych misionárov chúlostivou otázkou. Avšak vďaka charite, ktorú preukazovali v tamojších mimoriadne chudobných oblastiach, sa vyvinul úplne iný vzťah s miestnou populáciou.

Františkáni a kanosiánky
Do roku 1863 sa datuje výstavba Kostola sv. Jozefa v Chan-kchou, ktorý doteraz slúži ako katedrála Diecézy Wu-chan. Okrem sakrálnych budov otvorili talianski misionári už na samom počiatku svojho pôsobenia lekáreň a sirotinec, kde sa ujímali najmenších.

Toto výchovné a sociálne dielo dostalo nový impulz v roku 1868, keď sa k františkánskym bratom pridali sestry kanosiánky. Ihneď po príchode sa aj ony museli vyrovnať so záplavami a epidémiami, ktoré sa ľahko šírili krajom, v ktorom vtedy prevládali močiare.

Apoštolský vikariát v Chan-kchou sa kvôli svojej strategickej polohe a ľahkej dostupnosti vďaka parníkom zo Šanghaja stal východiskovým bodom na evanjelizáciu čínskeho vnútrozemia.

Vo februári 1870 sa práve v dnešnom Wu-chane nalodila prvá štvorica misionárov Pápežského inštitútu zahraničných misií (PIME), aby sa po rieke Chan-ťiang doplavili do Che-nanu, novej misie, ktorú im určila vtedajšia Kongregácia pre evanjelizáciu národov. Stopäťdesiate výročie tejto čínskej misie a tiež mučenícku obeť šiestich pátrov pripomína práve otvorená výstava v Miláne.

Rozdelenie a zmierenie
Na začiatku 20. storočia sa k františkánom a kanosiánkam v Chu-peji pridružili írski misionári sv. Kolumbána, ktorým Svätá stolica zverila misiu v Chan-jangu, treťom meste, z ktorého sa zrodil dnešný Wu-chan.

Práve vďaka sestrám sv. Kolumbána bola postavená dnešná Nemocnica č. 5, jedna z prvých, v ktorej sa v týchto týždňoch starajú o chorých infikovaných koronavírusom. Novodobá prítomnosť misionárov v Chu-peji sa tiež neobišla bez mučeníctva - skupina banditov v roku 1923 uniesla františkána Angelica Melotta a po osemdesiatdňovom väznení ho zabila.

„Žil som v Číne pre Číňanov a teraz za nich rád umieram,“ napísal tento taliansky rehoľník. Americké bombardovanie počas japonskej okupácie roku 1944 usmrtilo taktiež chan-kchouského biskupa Eugenia Massiha. Tento františkán pochádzal zo stredotalianskeho kraja Marche.

Jeho úmrtie sa stalo smutnou predohrou nasledujúcej tragédie, keď v päťdesiatych rokoch čínski komunisti vypovedali stovky zahraničných misionárov z oblasti dnešného Wu-chanu.

Pre Cirkev v Chu-peji, ktorá mala desiatky tisíc veriacich, nastala ťažká hodina. Čoskoro nato, v roku 1958, došlo vo Wu-chane k prvému nelegitímnemu sväteniu. Františkán Bernardin Tung Kuang-Čchin bol bez súhlasu Ríma ustanovený za chan-kchouského biskupa, čo samo osebe dokazuje, ako veľmi bolo pre Vlastenecké združenie toto mesto kľúčové pri kontrole čínskeho kresťanstva.

Dôležité znamenie, avšak s opačným znamienkom, vzišlo z Wu-chanu o niekoľko desaťročí neskôr, na začiatku deväťdesiatych rokov, keď sa plne uzmieril „oficiálny“ biskup a Odorich Liou, ktorého v roku 1984 Svätá stolica potvrdila ako tajného diecézneho biskupa. Františkán Liou bol od začiatku päťdesiatych rokov generálnym vikárom diecézy a potom strávil dvadsať rokov v komunistickom žalári.

Úradujúci biskup Tung ho napriek protestom komunistických predákov uznal za titulárneho biskupa a vyzval, aby sa usídlil v diecéznom seminári. Dnes už obaja títo pastieri nežijú a biskupský stolec zostal neobsadený. Avšak viera a násilne vyprázdnené kostoly wu-chanských kresťanov sú tie isté, ku ktorých rastu a rozvoju misionári prispievali pred viac ako jedným storočím.