Zaľúbila si rozprávkové postavy

V remeselníckej činnosti Žanety Golianovej sa zrkadlí produktívny spôsob uvažovania. Jedenásť originálnych rozprávkových postavičiek za šesť dní je aktuálna norma, ktorú kreatívna Banskoštiavničanka zvláda bez väčších problémov. Poďme nahliadnuť do jej dielne.

Následnosť krokov

Aktuálne kvôli Vianociam vyrába postavy viac-menej orientované práve týmto smerom. Prácu začína výrobou ich nôh, keďže budú fundamentom celého výrobku. To si nevyhnutne vyžaduje aj zručnosť v práci s drevom. Väčšinou sú totiž z tohto materiálu.

Preglejka, malé hranoly či kužele sú základom drevenej konštrukcie postavy. Do nej sa navŕtajú otvory a napevno sa priskrutkujú jednotlivé časti. Základ kostry je tak v podstate hotový.

„Dôležité je urobiť stabilizačnú priečku, napríklad z tvrdého kartónu, aby sa nohy neváľali na stranu. Skúšala som na začiatku aj lepenie, ale výrobok v konečnom dôsledku nemal takú trvácnosť, respektíve fixácia kostry nebola najlepšia.

Keď je vytvorený pilier postavy, navlečie sa naň telo z látky, zalepí taviacou pištoľou a vyplní dutým vláknom. Potom ho už obliekam podľa predstáv. V tejto fáze mám už presné predstavy modelu, ako bude postavička vyzerať.

Nemám nijaké konrétne vzory, skôr sú to intuitívne nápady strihov jednotlivých dielov,“ vysvetľuje Žaneta Golianová. 

Impulz od dcéry

Vyučená pletiarka je manuálne veľmi zručná. V jej tvorbe sa snúbi drevársko-stolárska a textilno-pletiarska disponovanosť.

„Pracovala som v známom podniku Pleta, ale aj v obchode s elektrotovarom. Dá sa povedať, že až  postupne sa začala u mňa profilovať predstava o tejto kreatívnej práci, ktorú som si skutočne zamilovala. Od malička som vždy niečo tvorila. Napríklad v mladšom veku som veľa vyšívala.

Rozprávkovým postavám – škriatkom a dizajnovým dekoráciám sa naplno venujem približne šesť rokov. Na mestských trhoch sa mi vždy páčili dekoračné postavy z roprávok. Dcéra ma prosila, aby som jej nejakú kúpila. No na naše finančné pomery boli dosť drahé. A tak som si povedala, že si ich urobím sama.

Prvý kus bol dosť neohrabaný, rozpadával sa ,za živa' a po Vianociach skončil v smetnej nádobe. Nevzdala som to, opakovane som skúšala a vytvárala know-how vlastnej výroby.“  

Šikovná remeselníčka materiál čiastočne recykluje, využíva staršie zachovalé kusy oblečenia, pletené pulóvre, čiapky, šály. Samozrejme, musí aj dokupovať, či už látku, gombíky okrasné prvky.

Všetky svoje výtvory symbolicky považuje za svoje deti. I keď ich vždy pre niekoho tvorí, lúči sa s nimi ťažko. Na cestu im zaželá všetko dobré, aby sa im v novej rodine darilo.

„Moja top je biela farba a sneh, ktorého je za posledné roky málo, aby sme sa z neho potešili. Spolu s bielou farbou sa dajú dobre skombinovať rôzne dekorácie, trblietky, gombíky. Veľmi rada robím postavu sv. Mikuláša, toho aktuálneho som si veľmi obľúbila.“

Pri pohľade na rôznorodé kabátiky postavičiek je zjavné, že Žaneta Golianová často kreatívne spája viaceré kusy a vytvára neopozeraný dizajn ošatenia.

Relax a nedocenený handmade

Okrem vianočných – anjelov pripravuje aj iné dekorácie, napríklad na Veľkú noc, ale i hojdacieho kôňa a mnohé iné. Pracuje s drevom, ktoré vyreže na požadovaný tvar a potom ručne domaľuje.

Počas roka sú žiadané originálne kusy bábik na hranie. K základným pracovným nástrojom v jej útulnej dielničke patrí šijací stroj a lupienková píla.

„Moja záľuba mi dáva obrovský relax, jednoducho ,vypnem' a idem do dielničky. Pri práci dokážem stráviť celý deň a strácam prehľad o čase. Neberiem si tam ani mobil, aby som nebola rušená. Keď mám voľno a chytí ma tvorivosť, robím celý deň až do neskorej noci.

A ráno sa pracovný režim môže zopakovať. Po rodičoch som túto vášeň nezdedila. Ani súrodenci sa ničím podobným nezaoberajú, len jedna sesternica sa venuje podobnej remeselníckej aktivite. Keďže deti sú už dospelé, mám pomerne dosť voľného času, a tak sa môžem venovať ,svojim škriatkom',“ skromne nám vysvetľuje Žaneta Golianová.

Niekedy ju deprimujú ľudia, ktorí si objednajú postavy a neskôr sa im konečná cena zdá vysoká.  Zdôrazňuje, že len kúpa samotného materiálu a rôznych doplnkov je finančne nákladná. Nehovoriac o originálnej ručnej práci. Nik neberie do úvahy hodiny strávené pri výrobe.

„Keby som si mala zarátať reálny čas od začiatku až po finalizovanie výrobku, cena by bola výrazne vyššia. Vždy robím ústretový priemer aj voči objednávateľovi. Robím to popri práci, ale či by sa dalo z tejto aktivity vyžiť, je ťažké odhadnúť. Zbohatnúť určite nie.

Je to taká sezónna práca. Lepšie obdobia sa striedajú so slabšími. Žiadal by sa aj obchodík, aby si ľudia mohli prísť pozrieť výrobky.  Žiadna fotografia na internete neukáže štýl, krásu a originalitu výrobku. Skôr dochádza k skreslenému odhadu a neoprávnenej kritike.“

Na otázku, aký vianočný odkaz by Žaneta zašila do postavičiek, spontánne odpovedá: „Najradšej by som tam dala prianie, aby ľudia boli na seba lepší. V bežnom i virtuálnom svete vidíme, že si veľmi ubližujú, sú rozhádaní, rozdelení a to je smutné.

Veď i ja si pamätám, keď si susedia vzájomne pomáhali, boli súdržní. Dnes sa nám to javí ako vzdialená minulosť. Chcela by som, aby z mojich rozprávkových postáv vyžarovala spolupatričnosť, ktorou by ľudia nasiakli nielen na Vianoce."