Žiarlivosť je pasívum, ktoré človeka oberá o silu

Laicky vysvetlené, pri žiarlivosti ide predovšetkým o dôsledok akéhosi pocitu vlastnej nedostatočnosti. V žiarlivosti sa prejavuje viac sebalásky než lásky. Najčastejšie sa žiarlivosť navonok exponuje vo vzťahu muža a ženy.

Okrem toho však existuje žiarlivosť v oblasti rodinných, pracovných, ale aj spoločenských vzťahov. Jej spoločným menovateľom je nedostatok dôvery v človeka, strach, neistota a v mnohých prípadoch prežívaný pocit menejcennosti. 
 

V detstve  

V mnohých prípadoch si dispozíciu na rozvoj žiarlivosti nesieme so sebou od detstva. Človek si akosi podvedome nechá vstúpiť do svojho života schému žiarlivosti a nesie si ju potom celý život. 

Dospelí žiarlia v situáciách, ktoré niekedy analogicky pripomínajú špecifický zážitok z detstva. Žiarlivosť sa tiež môže stať súčasťou patologického vývinu osobnosti (alkoholizmus, paranoja).

Býva opakovane sprevádzaná chorobnou vzťahovačnosťou či podozrievavosťou. Stáva sa, že človek nevie vystúpiť z takzvaného začarovaného paranoidno-žiarliveckého kruhu, pričom každé správanie partnera v tomto smere interpretuje neprimerane. 

 

Ako ju dostať pod kontrolu


Je potrebné odstrániť hlboký koreň smútku v srdci, na ktorý býva často napojená žiarlivosť.

Holandský filozof Baruch Spinoza (1632 – 1677) naznačuje: „Cnosť a sila sú jedno a to isté. Závisť, žiarlivosť, ctižiadosť, všetky druhy lakomstva sú pasíva; láska je akcia, je uplatnením ľudskej sily, ktoré je možné len na slobode a nikdy nie z donútenia.“ 

Je teda zjavné, že žiarlivosť je pasívum, a tak brzdí všetky ostatné pozitívne osobnostné dispozície človeka. 

Ako ju teda vykoreniť? Možno nám pomôžu nasledujúce slová: Žiarlivosť nemá rada pravú radosť, ktorá v sebe obsahuje čistotu svedomia, stále premáhanie zlých náklonností, pevnú vieru v Božiu prozreteľnosť, ktorá riadi všetky vonkajšie udalosti k dobrému, pochopenie tajomstva kríža či usilovnú prácu v Božej službe, usporiadaný život (porov. Tomáš Špidlík, Pramene svetla, 2000).

Latinská múdrosť hovorí: Najťažšie znáša človek sám seba. Emócie, ktoré prežíva žiarlivý človek, sú odrazom jeho vnútornej disharmónie a komplexov.
 
Svätý Ján Pavol II. nám zanechal tieto slová: „V naozajstne milujúcom srdci buď žiarlivosť zabíja lásku, alebo láska zabíja žiarlivosť.“ Skutočná láska totiž žiarlivosti nedá šancu. Skúste si rýchlotest pravej lásky, a ak tam ešte čo-to zo žiarlivosti zostalo, viete, na čom treba pracovať.