Električkár. Toto slovo mi napadne ako prvé, keď počujem meno Alojz Tkáč. Nie v degradujúcom zmysle, práve naopak! Alojz Tkáč bol kňaz, ktorý neprestal žiť duchovné povolanie ani vtedy, keď ho prenasledovali mocní. Nemali však šancu, lebo to, čo budoval vo svojej duši, mu nikto zakázať ani vziať nemohol.

Stáva sa nám, že niekedy váhame, či niečo urobiť, alebo nie. Pritom počujeme, akoby nám niekto hovoril, nebuď lenivý, áno, choď do toho. Neberieme to vážne, ale mali by sme. Pretože práve môže pôsobiť sila Ducha Svätého, ktorý chce, aby sme niečo vyskúšali, pustili sa do niečoho.

V novinách som za desiatky rokov praxe videla a zažila azda všetko. Od pravdivých a silných reportáží o tom, že dojičky opäť v tejto päťročnici spolu s traktoristami prekročili plán, cez pravdivé a silné reportáže o tom, akú kabelku mala predsedníčka vlády, až po pravdivé a silné reportáže z aktuálneho diania od úplne vymysleného mienkotvorného redaktora…

Asi niet silnejšej a väčšej mamy ako tej nebeskej. Čelila mnohým prekážkam od tajomného počatia, úteku z domova či smrti Syna na kríži. Preto rozumie aj problémom dnešných ľudí.

Z času na čas si prečítam krátke zamyslenie o tom, akú hodnotu má jeden rok, mesiac, týždeň, deň či sekunda. Dojímavé čítanie, až kým som silu okamihu nepocítila na vlastnej koži.