Keď sa trom malým pastierikom v  roku 1917 zjavila vo Fatime Panna Mária, určite nikto netušil, ako táto udalosť ovplyvní celý svet. Od tých dní už stopäť rokov smerujú na požehnané miesto milióny pútnikov. Aby prosili a ďakovali, aby sa v tichej modlitbe na kolenách v najhlbšej pokore zverovali Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie.

Ruženec je stretnutie so živým Kristom. Táto myšlienka dominikána Mateja Juraja Šulika (s. 16 – 17), ktorá je i na titulke tohto vydania Katolíckych novín, ma oslovila. Niekedy si totiž človek, keď sa modlí ruženec, ani neuvedomuje, s kým má tú česť. Skôr sa možno sústredí na to, aby sa náhodou nepomodlil zrnko navyše...

Diplom z univerzity mám odložený ako raritu. Získala som ho ešte za komunizmu a ako študijný odbor je na ňom uvedené: marxisticko-leninská estetika a veda o výtvarnom umení. Rok potom, po prevrate v roku 1989, som ho mohla dať vymeniť. Neurobila som to. Ten diplom je svedok.

Aj keď som Pátra Pia nemala možnosť zažiť či osobne spoznať, z rozprávania a čítania o ňom viem, že je to osobnosť, ktorú si treba pripomínať.

Srdce Panny Márie prenikol sedmorý meč bolesti. Božia Matka však pretrpela nielen sedem bolestí, číslovka symbolizuje vrchovatú mieru utrpenia. Rovnako aj slovenský národ – jeho dejiny sú plné utrpenia a bolesti. Preto sa tak úprimne a oddane vinie k Sedembolestnej Panne Márii.