Máme tu opäť prázdniny a dovolenky! Dúfam, že si ich užijete aj s našimi Katolíckymi novinami, ale hlavne s našou letnou prílohou, plnou zaujímavých článkov, ktoré pre vás redaktori s potešením pripravili. Je tu tiež letná súťaž a k nej hracia karta. Pozorne si prečítajte, ako na to, a pokúste sa vyhrať niektorú z hodnotných cien. Oplatí sa!

Púť nie je dovolenka, aj keď sa na ňu môžeme vybrať počas dovolenky. Púť je púť. Nie je to vylihovanie na pláži, čvachtanie v mori ani zábava v nočných baroch. Povrchný hľadač prázdninových dobrodružstiev bude na púti sklamaný. Lebo vybrať sa na púť je často veľká obeta. Niekoľko hodín, častejšie však viacero dní prežijete bez pohodlia a neraz si siahnete na dno fyzických síl. Ale tie duchovné vo vás raketovo rastú oboma smermi. Zapúšťajú korene a zároveň mieria do výšin. Váš morálny kompas sa zrazu nevychyľuje z trasy. Duch vás ťahá správnym smerom.

Dodnes si pamätám, že ako dieťa som počas pútí na nitrianskej kalvárii s obdivom pozeral na pánov, ktorí sa po areáli pohybovali s páskami na ramene. Pomáhali s vykladaním stoličiek, podávali vodu, organizovali pútnikov.

Milí čitatelia, to najcennejšie, čo kresťan môže mať, je pokrm večného života – Eucharistia. Jej prijímaním prehlbujeme náš duchovný rast a stávame sa účastnými autentickej lásky Boha k nám. Vďakou Cirkvi za Eucharistiu je zavedenie sviatku Božieho tela. Zaslúžila sa oň svätá Juliana z Lutychu (1192 – 1258). O jej snahách a ešte viac o historickom kontexte ustanovenia sviatku Kristovho tela a krvi sa dozviete z článku na stranách 3 a 8.

Milí naši čitatelia, jún je mesiacom Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. V našich končinách je zvykom, že sa práve v tomto období roka konajú v diecézach kňazské vysviacky. Svätý arský farár Ján Mária Vianney hovorieval, že kňazstvo je láska Ježišovho srdca. Kňaz je teda ten, kto nás privádza ku Kristovi, stredobodu našej viery. Keď sa raz francúzskeho filozofa Jeana Guittona spýtali, kto je kňaz a čo od kňaza očakáva, odvetil: „Kto je kňaz? Kristus. Čo od kňaza očakávam? Krista.“