Ach, tie ženy...

Je niekoľko dobrých dôvodov, prečo sa namáhať a pracovať na lepšom vzťahu k ženám. Po prvé, jednoducho si našu pozornosť a dobré správanie zaslúžia. A po druhé, láskou a uznaním zabránime šíreniu neúcty a nelásky medzi všetkými ľuďmi.

Milované ženy sú šťastné a budú šíriť radosť a pokoj  okolo seba a aj nám mužom sa veľa z nich ujde. A to je dobrý dôvod, aby sme my, muži, boli skutočnými mužmi a boli iniciatívni v úcte k nim.

Musíme zabrániť šíriť necitlivosť až brutálnosť páchanú na ženách. Musíme robiť skutočné pokánie za všetky zlé myšlienky v svojom vnútri proti ženám, keď sú len objektmi našich vášní.

Musíme robiť pokánie a zmeniť naše slová, keď sú plné agresivity a presadzovania vlastných predstáv namiesto toho; a hľadajme súzvuk so svojimi ženami; hľadajme, čo ich trápi, a skutočne im načúvajme. Musíme konečne zmeniť skutky násilia, týrania žien, ktoré len dokazujú slabosť takto zranených mužov.

Ženy nám dávajú prirodzený život pri narodení. Aj cez ženu Máriu sme dostali nadprirodzený život, Ježiša. Navyše Kristus nám mužom dal úlohu milovať ženy, ako on miluje ľudí, Cirkev.

Je to náročná úloha, ale dá sa to, jeho pomoc je blízko nás, nie je nedosiahnuteľná, aj keď sme sa ešte nevyliečili zo starého človeka. Pokánie, svätú spoveď a náprava skutkov je cesta. Šťastnú cestu, muži!