Aj v čase vírusu možno nachádzať a tešiť sa

O tom, že život je dar, niet pochýb, ako i o tom, že si ho všetci vážime a chránime. Ale s každou ľudskou činnosťou prichádzajú tiež riziká, ktoré síce dokážeme rozumnými rozhodnutiami eliminovať, ale nikdy nie načisto vylúčiť.

Aj strach, keď presiahne únosnú mieru, začne byť kontraproduktívny. Ľudí nabáda k skratovým konaniam, či dokáže odhaliť nie práve príjemné stránky našej osobnosti.

S množstvom vynikajúcich ľudí, s akými som sa mal možnosť na cestách stretnúť, sa môžeme zhodnúť na jednom zvláštnom pozorovaní: čím viac šťastne a naplno človek žije, tým menej sa, paradoxne, o svoj život obáva. Je šťastný a vyrovnaný, naplnený aktuálnym momentom.

Za akou časťou tohto pocitu je viera a koľko z neho súvisí s individuálnou povahou a očakávaniami, ktoré nie sú prehnané, je vecou každého z nás. Ale tešiť sa z toho, čo máme, je nesmierne napĺňajúci a upokojujúci pocit.

Samozrejme, že zdravie je najdôležitejšia vec: fyzické, ale i psychické. Osobne ma netrápia všetky zrušené cesty do zahraničia, hoci som sa na tie miesta a ľudí tešil. Nemenej krásne veci však možno zažiť i „v rodnom chotári“.

Trebárs sa prejsť po hrebeni z Javorového vrchu na Veľký Tríbeč, alebo sa kochať pohľadom na rozkvitnutý koberec chochlačiek pod Žibricou v čase, keď sme nemohli opúšťať okres.

Takéto prechádzky sú najkrajšie, keď ich absolvujete s ľuďmi, ktorých si vážite a máte radi. A akokoľvek by to bolo „in“, fotografie z nich nevešiam na žiadne sociálne siete, ktoré ani nemám. Človek je a žije tým, čo si pripúšťa k telu. Bez zbytočných a sugestívne podaných informácií či dezinformácií sa dýcha oveľa ľahšie.

A priateľov? Tých je lepšie raz stretnúť, ako si s nimi tisíckrát písať. Zachovajme si preto rozvahu, buďme zdraví, nerobme si prieky, ale tešme sa z jedinečných detailov, ktoré sme si doteraz možno ani len nevšimli.