Aká sme krajina?

Nuž aká krajina teda sme? Pred pár rokmi sa pod kolegom prepadol asfaltový chodník a on sa ocitol po prsia v bahne. Prasknuté potrubie vymlelo zem a on mal smolu, že práve pod jeho hmotnosťou už povrch nevydržal.

Sme krajina, kde sa postupne vymieľajú pevné hranice a z pohodlnosti či ľahostajnosti s tým nič nerobíme. Kým sa nestane nešťastie, postupne čoraz menej rešpektujeme dopravné predpisy a povolenú rýchlosť. Zahľadenosť do seba nedovoľuje vidieť potreby iných. Osobné nároky povýšené nad všetko, neschopnosť empatie a zľahčovanie vlastných zlyhaní privádzajú do sveta chladný egoizmus. Pokiaľ tolerujeme hrubý slovník a osobné útoky, spoluvytvárame svet, v ktorom žiť vlastne nechceme.

Sme krajina, kde sa v  porovnaní s  väčšinou sveta žije naozaj dobre. Pokiaľ si uvedomíme, čo všetko je dobré, môžeme sa aj sami cítiť lepšie – frustrácia z pesimizmu je zbytočné sebatrýznenie a človeku v ničom nepomôže.

Čo môžeme urobiť pre zlepšenie spoločenskej atmosféry? Začať od seba je to najťažšie, ale jediné riešenie. Pomodlime sa za uzdravenie Roberta Fica, ale za pacientov sa môžeme modliť vždy, keď ide okolo nás sanitka alebo keď kráčame okolo nemocnice. A takto môžeme pokračovať od malých skutkov k väčším