Akú zmenu potrebuje Európska únia

„Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne a nijaké mesto ani dom vnútorne rozdelené neobstoja“ (Mt 12, 15). Voľby do europarlamentu potvrdili trojaké rozdelenie Únie: v politike, kultúre i ekonomike.
Juraj Šúst 11.06.2024
Akú zmenu potrebuje Európska únia

Vpolitike posilnili strany odmietajúce doterajší kurz. Ešte to nestačí na jeho zmenu, ale ak pri ďalších voľbách Nemecko napodobní Francúzsko či Taliansko, tak sa váhy môžu prechýliť. Hlasy odmietajúce multikulturalizmus, migračnú či zelenú politiku a akcentujúce suverenitu národných štátov bude počuť o niečo viac.

Toto politické rozdelenie kopíruje aj slovenský príspevok do eurovolieb. Celkové skóre medzi podporovateľmi a odporcami súčasnej Európskej únie je vyrovnané.

Bez ohľadu na voľby je politická legitimita Únie v ohrození už dlhodobo. V mnohých krajinách sú väčšiny, ktoré sa ňou necítia zastupované. Viaceré jej rozhodnutia, aj v tých najzásadnejších otázkach, sa dejú takpovediac za zatvorenými dverami. V  mnohých ohľadoch začína naberať maniere systému, ktorý sme tu mali pred rokom 1989. Tento vývoj je nešťastný, pretože funkčné mierové spoločenstvo v Európe potrebujeme.

A rovnako tak aj funkčnú ekonomiku. Ekonomická politika Únie sa vo verejnej mienke spája najmä s čerpaním eurofondov. A aj tu vidieť rozdelenie. Na jednej strane, takmer za všetkým, čo sa v našej krajine obnovilo a postavilo, sú európske peniaze a pôžičky. Iba (ideologicky) slepý by ich prínos popieral.

Na druhej strane, spôsob, akým sa to deje, spôsobuje mnohé deformácie. Koľko vecí sa postavilo či nakúpilo iba preto, že sa museli „minúť“ európske peniaze, alebo kvôli silnejšiemu lobingu? Nedá sa ubrániť pocitu, že Únia si svoju nenahraditeľnosť tak trochu kupuje.

A nakoniec, ako vplýva Európska únia na celkovú kultúru? Pozitívom je, že aspoň navonok deklaruje potrebnú slušnosť vo verejnom živote. V snahe chrániť životné prostredie či topiacich sa migrantov sa dá vidieť aj dobrá snaha pomôcť prírode či blížnemu.

Lenže problém je, že EÚ odmieta kresťanské korene, z ktorých humanizmus vyviera. Výsledkom tak nie je integrálny humanizmus (obhajujúci ľudskú dôstojnosť v celej jej šírke), ale selektívny humanizmus, ktorý popieranie ľudských práv falošne maskuje rétorikou ľudských práv. Tým však, žiaľ, prejavuje totalitné tendencie.

Európska únia potrebuje zmenu kurzu v prvom rade v duchovnej a morálnej rovine.