Bohom preniknutý svet

Ale Boh preniká náš svet viac, ako sme schopní si predstaviť, chce byť k nám bližšie ako najbližší člen rodiny, bližšie ako sme si my sami sebe. Ako je to možné a ako preniká náš čas a priestor?

Na počiatku stvoril všetko a udržiava celý svet, celý vesmír svojím slovom, svojím rozumom. Každý atóm pozná detailne, aj keby boli medzi sebou nerozlíšiteľné.

V evanjeliu sa spomína, že pozná každého vrabca a aj naše vlasy má spočítané. Nechcel však len takto transcendentálne byť prítomný vo svete, ale stal sa človekom.

Prijal našu prirodzenosť, obliekol sa do hmoty, ktorú stvoril; nielen obliekol, on svoje telo stvoril a prenikol svojou podstatou v tele Matky. Ako viac sa mohol Boh spojiť so svojím stvorením?

Na dreve kríža sa nechal obmedziť súdržnosťou vlákien, ich tuhosťou, ktoré sám stvoril a v tom istom momente aj udržiaval pri existencii. Nie drevo držalo jeho ruky a nohy, ale on sám držal kríž, aby sa nerozpadol.

Ešte väčší zázrak robí svojím vtesnaním sa do chleba, spojením sa so štruktúrou hostie, ktorú musí premeniť vo svojej podstate, ak je v nej prítomný.

A navyše sa nenechá len uctievať v podobe chleba, ale sa necháva zjesť, aby sa s nami ešte viac spojil. Čo ešte má Boh urobiť, ako viac môže byť bližšie pri nás, v nás?

Áno, ešte nám môže dať svojho Ducha, ktorý nás pohne do jeho náruče, ktorý sa spojí s naším duchom.

Áno, toto ešte môže spraviť a aj to robí. Prajem vám veľa krásnych obyčajných dní vo svete preniknutom Bohom.