Bratislava na chvíľu omladla
Prechádzka po bratislavskom Starom Meste a dunajskom nábreží uplynulý víkend bola pohladením pre dušu. Toľko rodín s deťmi pokope sa dnes už nedá vidieť. Museli by sme cestovať veľmi, ale skutočne veľmi ďaleko.
Ľudovít Malík 24.09.2019
Na Pochode za život sa stretli všetky generácie. Snímka: KN/Erika Litváková
Dôvodom ich prítomnosti v hlavnom meste bol Národný pochod za život. Jeho atmosféra bola ako po minulé razy radostná, prajná, dobrosrdečná. Azda iba pretŕčanie sa jednej politickej strany, ktorej stúpenci odmietli stiahnuť svoje zástavy, bolo nepríjemnou záležitosťou. To všetko bolo fajn.
Ale ako po každom pochode za život, aj teraz som si položil rovnakú otázku: Čo bude nasledovať? Ako na to zareaguje vláda a politici?
Pýtam sa to preto, lebo po takom masovom zhromaždení by človek čakal, že sa to nejako prejaví aj v konkrétnej politike voči nenarodeným a v širšom zmysle voči rodinám.
Áno, treba priznať, že niečo sa po prvých dvoch pochodoch za život podarilo zmeniť, ale ide to veľmi pomaly. Na druhej strane pozitívom je, že napriek ostrej kritike a často aj zosmiešňovaniu je téma ochrany života prítomná v spoločenskej diskusii.
Nie vždy sa diskutuje fér a často je to poznačené emóciami, ale to podľa mňa do témy ochrany života patrí, veď predsa ide o život.
Vďaka pochodom sa spoločenská citlivosť na tému ochrany života zvyšuje. Aj keď vláda si myslí, že tu neexistuje spoločenská objednávka na zmenu potratového zákona.
Nuž keby sme pri každom zákone vychádzali iba zo spoločenskej objednávky, mali by sme tu iné bizarnosti.
Azda raz niektorá vláda pochopí, že umelé ukončenie tehotenstva je nespravodlivosťou, ktorú je potrebné odstrániť a podporiť základné právo – právo na život.
Ale ako po každom pochode za život, aj teraz som si položil rovnakú otázku: Čo bude nasledovať? Ako na to zareaguje vláda a politici?
Pýtam sa to preto, lebo po takom masovom zhromaždení by človek čakal, že sa to nejako prejaví aj v konkrétnej politike voči nenarodeným a v širšom zmysle voči rodinám.
Áno, treba priznať, že niečo sa po prvých dvoch pochodoch za život podarilo zmeniť, ale ide to veľmi pomaly. Na druhej strane pozitívom je, že napriek ostrej kritike a často aj zosmiešňovaniu je téma ochrany života prítomná v spoločenskej diskusii.
Nie vždy sa diskutuje fér a často je to poznačené emóciami, ale to podľa mňa do témy ochrany života patrí, veď predsa ide o život.
Vďaka pochodom sa spoločenská citlivosť na tému ochrany života zvyšuje. Aj keď vláda si myslí, že tu neexistuje spoločenská objednávka na zmenu potratového zákona.
Nuž keby sme pri každom zákone vychádzali iba zo spoločenskej objednávky, mali by sme tu iné bizarnosti.
Azda raz niektorá vláda pochopí, že umelé ukončenie tehotenstva je nespravodlivosťou, ktorú je potrebné odstrániť a podporiť základné právo – právo na život.