Čas vo väzení

Kardinála prepustili v apríli 2020, keď ho austrálsky Najvyšší súd spod obžaloby jednomyseľne oslobodil. Dovtedy však celé mesiace zotrvával na verejnom pranieri ako najsledovanejšia „kauza“ v Austrálii a objekt mediálneho záujmu na celom svete.

Ako sám poznamenal, na malé výnimky bol tento záujem nepriateľský. Môj čas vo väzení je názov kardinálovho opisu vlastnej skúsenosti a avízo, ktoré je zatiaľ k dispozícii, dýcha atmosférou zaujímavého čítania.

„Vo väzniciach je veľa dobrého,“ začína kardinál a vyjadruje vďačnosť dozorcom za ich prácu. Napriek nespravodlivosti, ktorú zakúsil, uchováva si pokoj a schopnosť vnímať veci s odstupom a nadhľadom viery.

Pri počúvaní jeho rozprávania sa mi vynorili spomienky na knihu Od barbarskej noci, v ktorej kardinál Korec opisoval, čo on a jeho súčasníci zažili počas komunistického prenasledovania, vrátane väzenia, ktoré bolo, samozrejme, oveľa dlhšie. Ako chlapci sme „hltali“ tieto zápisky a pamätám si, ako v nás prebúdzali záujem o štúdium súvislostí aj hlbšie poznanie viery.

Dnes sme v ďalšom storočí a kardinál Pell bol uväznený z celkom odlišných dôvodov. Ale jeho svedectvo o tom, ako mu spoluväzni, ozajstní zločinci, posielali správy, že sú presvedčení o jeho nevine a nechápu, ako to „tí vonku“ môžu nevidieť, v istých črtách pripomína rozprávania nášho kardinála.

Vtedy aj dnes sa našli dôvody, pre ktoré mohlo krivé obvinenie dlho obstáť, živené zaujatou štvanicou, pretože to niektorým „hralo do karát“. Pellovo svedectvo, v ktorom vyjadruje zhrozenie nad zneužívaním a postoj odporu voči tomuto zločinu, ale aj pevné stanovisko vlastnej neviny, je cenným sklíčkom do mozaiky našej súčasnosti.

Zároveň je komunikačnou a evanjelizačnou príležitosťou. Mám nádej, že nová generácia si na ňu nájde čas – na čítanie aj rozmýšľanie.