Chudoba pre obohatenie

Napríklad od konzumných produktov. Ale aj, a to je zaujímavé, od presýtenosti informáciami, ktorých tiež konzumujeme prive­ľa. A mohli sme tak lepšie prijať Spasiteľa, ktorý prichádza úplne chudobný, ale plný milosti a pravdy.

Cieľom dobrovoľného pôstneho „ochudobnenia“ má byť podľa pápeža to, aby sme sa otvorili pre tri božské čnosti. Aby sme vo svete plnom neistoty, strachu a nevší­ mavosti boli ľuďmi viery, nádeje a lásky.

Spontánne mi pri čítaní tohto posolstva prišla na myseľ svä­tá omša, ktorú František slávil na Obetovanie Pána so zasvätenými. Práve im je osobitne blízka chudoba. Komentoval som vtedy televízny prenos.

Pápež rehoľníkom kázal o trpezlivosti, ktorá je práve v okolnostiach pandémie mimoriadne potrebná. Na koniec pridal dve rady, z ktorých sme však počuli len jednu, lebo vypadol zvuk.

Tá znela: „Keď máte chuť ohovárať, zahryznite si do jazyka. Opuchne vám. A už nebudete ohovárať.“ Striedmosť, ba rovno chudoba, čo sa týka informá­cií, je zaujímavou pôstnou výzvou. Neohovárať, nenadávať, zbytočne nekomentovať, nezdieľať...

Nedalo mi a vyhľadal som si aj tú druhú radu, ktorá z prenosu vypadla: „Nebrať sa príliš vážne. Dokázať si zo seba spraviť žart.“ Jednoduché, a vý­borné!

Prežívanie vnútornej chudoby ako zdravej protiváhy sebeckosti a negativizmu nás môže počas štyridsiatich dní skutočne obohatiť. Lebo posilu dobrého pôstu a poká­nia v tejto situácii všetci potrebujeme – ako soľ.