Čo zasejeme, to budeme aj žať

Celá príroda je nastavená na výdaj uloženej energie v ovocí alebo v iných plodinách, ktoré sa v nich uskladnili počas leta. Naši predkovia mali v minulosti väčšie problémy prežiť zimu, preto bolo toto obdobie pre nich dôležité na uskladnenie úrody a spojené s vďačnosťou Bohu.

A načo je to dobré? Však sa to opakuje každý rok, niekedy je úroda dobrá, hojná, iné roky skromnejšia. Kam to celé smeruje? Nie je to len bludný kruh márnosti a lopotenia?

Keď sa obzrieme do minulosti, vidíme, aké bolo dôležité pre predchádzajúce generácie prežiť. Ľudská populácia stúpala, a tým aj rozvoj spoločnosti; teda, ak nebola zameraná len na materiálne veci alebo utláčaná nespravodlivými vládcami.

Nie, nie je to celé márnosť. Ľudská rodina sa rozrastá, rozvíja, hoci s ťažkosťami, ale máme sa omnoho lepšie ako predchádzajúce generácie. Isto je to Božia vôľa, aby sme sa mali lepšie, ale to nie je náš posledný cieľ. Boh nás nestvoril len nato, aby sme sa mali len lepšie.

Preto je nesmierne dôležité, aby sme siali aj iné hodnoty v spoločnosti, aby sme dobre vychovávali naše deti, venovali sa im. A nielen to, ale aby sme cez Krista, s Kristom a v Kristovi pretvárali tvar, hmotu i srdcia tohto sveta.

Ako? Solidárnosťou so slabšími a pomocou chudobnejším. Či materiálne, alebo duchovne. Lebo čo zasejeme, to budeme aj žať.