Dobre „im“ povedal

Pevnosť, ktorá okrem iného vydáva silné svedectvo stretu kultúrnych hodnôt a vplyvov afrického, arabského a európskeho sveta a moci.
Nás Európanov veľmi nepoteší, skôr zahanbí výklad, v ktorom sa okrem iného podávajú informácie o násilnostiach a pohŕdaní pôvodným obyvateľstvom zo strany našich predkov a zvlášť kresťanov.
Uvažujúci človek dobrej vôle a viery v Boha sa musí po tom všetkom pýtať: Čo mám dnes robiť, aby skúsenosť so mnou bola skúsenosťou s dobrom, láskou a Bohom?
Odpoveď, nielen maďarskému národu, ponúkol pred pár dňami pápež František, keď upriamil pozornosť všetkých na históriu maďarského národa. Zvlášť v okamihu, keď spomenul príklad svätého Štefana, prvého uhorského kráľa.
Čo sa dialo v srdciach a mysliach tých, ktorí boli otvorení na slovo pápeža, keď ich vrátil ku koreňom?
Bolo by to prejavom povrchnosti a nemúdrosti, ak by sme na to u nás doma reagovali slovami: „Dobre im povedal!“ Lebo to slovo patrilo aj nám. Aj my sme totiž nie v malom zanechali naše korene viery a žitia evanjeliového posolstva.
Pred pár dňami nám to pripomenul apoštolský nuncius Nicola Girasoli, keď povedal: „Musíme (na Slovensku) urobiť všetko preto, aby sme prebudili u ľudí nadšenie z viery.
Vo verejných prejavoch a vyjadreniach sme príliš opatrní a podmienení jazykom politickej korektnosti, teda obavou, že chceme vždy všetkých uspokojiť a so všetkými súhlasiť.
Ježišovi sa politická korektnosť nepáčila. On, ako dokazujú evanjeliá, hovoril na verejnosti jasne. To znamená, že musíme svoju vieru prejavovať s väčším nadšením a hovoriť veci tak, ako sú. Samozrejme, s veľkým rešpektom a v dialógu s každým.“
Nemyslím, že toto nunciovo slovo malo pripomenúť len našim biskupom a kňazom svedectvá kardinálov Jozefa Tomka a Jána Chryzostoma Korca či biskupa Rudolfa Baláža, ktorí sa nebáli a jasne pomenúvali veci vo svojom čase.
Ale výzva na nadšenie má osloviť nás všetkých a voviesť nás na cestu.
Na cestu vnímať a osvojovať si mariánsky odkaz našich predkov, dať sa oduševniť príkladom sv. Cyrila a Metoda či v tomto veľkonočnom čase uvažovať a nasledovať príklad prvých kresťanov, ktorí svoj život postavili na lámaní chleba, jednote a spoločenstve.