Dve minúty do konca sveta

Symbolické hodiny posledného súdu (Doomsday clock) ukazujú dve minúty pred polnocou a tento obraz skorého zániku môže naháňať aj strach, lebo časomieru držia v rukách nie nejakí šarlatáni, ale renomovaní vedci, od ktorých sa očakáva, že nebudú podliehať prchavým emóciám.

Od roku 1947 vydávajú správu o stave sveta, ohrozeného teraz už nielen nukleárnym konfliktom, ale aj klimatickými zmenami, kybernetickými útokmi či šíriacim sa nacionalizmom a populizmom.

Pozoruhodné pritom je, že vedci si všímajú modernizáciu jadrových arzenálov Ruska a USA, ambície Iránu v tejto oblasti, úlety amerického prezidenta či pokrytectvo severokórejského diktátora.

V celej správe však niet ani zmienky o enormnom náraste výdavkov na zbrojenie v komunistickej Číne a jej najmodernejších raketách s plochou dráhou letu, ktoré dokážu niesť jadrové hlavice s hmotnosťou do 500 kg.

Nehovoriac o rozpínavosti Pekingu do všetkých kútov sveta vrátane Európy po takzvanej novej hodvábnej ceste, ktorú stranícky geografi účelovo nakreslili aj tam, kadiaľ nikdy neviedla.

Jadrových vedcov, samozrejme, zamestnáva globálna hrozba zániku našej planéty. Z lokálneho pohľadu na situáciu v našej krajine sa zdá, že Slovensko nie je dve minúty pred polnocou, ale 5 minút po nej...

Absolútna arogancia moci, sprevádzaná snahou ovládnuť všetko – od ústavného súdu, cez úrad prezidenta až po posledného úradníka kdesi v zabudnutej obci – to všetko s podozrením na prepojenie s organizovaným zločinom a oligarchami silného kalibru.

Či to nie je apokalyptický rozklad spoločnosti, ktorá sa navyše hrdo hlási ku kresťanskej tradícii?

Natíska sa len otázka: kde ste, kresťania a dokedy sa budete nemo prizerať?