Eucharistia je dar

Ale nie taká ako v Harrym Potterovi, že zavriem oči, poviem si verím, pomyslím na želaný výsledok - a hľa, tu je. Viera musí mať ratio, musí byť zdôvodniteľná, teda je v nej prítomný rozum. Aj keď sú udalosti a veci, ktoré ho presahujú. Nie úplne preto rozumiem diskusii, ktorá sa strhla v súvislosti s podávaním Eucharistie.

Rovnako nedostatočne rozumiem kritike našich biskupov, spochybňovaniu ich konania v súvislosti s pandémiou, dokonca označovaniu ich konania za submisívne voči vláde. Právo účasti na verejnom slávení svätých omší totiž neznamená aj právo nakaziť druhých.

A práve o to ide, myslieť na druhých a nielen na seba, na čo nás vyzýva sám Pán Ježiš. Alebo chceme skúšať Boha, vystavovať sa nerozumne riziku nakazenia s tým, že veď Boh nás ochráni?

Pozrime sa radšej na dnešnú situáciu pozitívne.

Koľko úžasných aktivít a kreativity prejavili kňazi, rehoľníci, farské spoločenstvá?

Sociálne siete, v ktorých nájdete množstvo negatívnych vecí, sú v nedeľu predpoludním doslova zahltené prenosmi svätých omší, modlitieb, chvál. Koľko milostí prichádza cez tieto nové médiá?

Povedzme si ale pravdu: boli sme rozmaznaní.

V mestách si môžeme vybrať z niekoľkých svätých omší denne, na svätú spoveď môžeme ísť, ako často potrebujeme, Eucharistiu prijímame tiež denne. Teraz máme príležitosť zamyslieť sa nad tým, akú to má pre nás skutočnú hodnotu.