Evanjelizujeme kultúru?
Cirkev evanjelizuje kultúru. Je to jeden z princípov misijnej činnosti. Zároveň však aj kultúra, obrazne povedané, „evanjelizuje“ Cirkev. Teda ovplyvňuje správanie kresťanov. Jedným z príkladov sú sociálne siete.
Martin Kramara 18.06.2019
Ilustračná snímka: ingimage.com
Mladí dnes takmer nesledujú noviny a nepozerajú správy: informácie získavajú cez „appky“. Ak nechcete ostať mimo ich sveta, nemáte inú možnosť, než do toho prostredia vstúpiť.
Priznám sa však, zarazilo ma nedávne vyjadrenie renomovaného vatikanistu Johna Allena: bez servítky napísal, že pôsobenie sociálnych sietí pokladá za rakovinu: „Vnášajú jed do verejnej debaty a ohlupujú nás tým, že nás nútia vytvárať instantné názory na všetko, skôr než sa zamyslíme a spoznáme kontext.
Je to paralelný vesmír, v ktorom ten, čo sa nadrapuje, prevažuje nad tým, čo má naštudované; rýchlosť je viac než hĺbka; a vplyv influencerov sa zriedka snúbi s poznaním.“
Jedným z dôsledkov tohto trendu, dodáva Allen, je všadeprítomná polarizácia. A vidíme ju aj v „našom dome“. Nielen spoločnosť sa delí: aj veriaci sa priam tribalizujú na čoraz menšie skupiny a vyhraňujú sa voči ostatným. Oplocujú si svet vlastného zmýšľania.
Máme tu kresťanov za a proti tridentskej liturgii; za a proti charizmatickej obnove; za a proti pápežovi Františkov; prolife a prochoice, provax a antivax. K tomu obyčajných, autentických, progresívnych, tradičných... Doplňte si.
Idú mi zimomriavky, keď občas čítam, čo moji priatelia zdieľajú a ako diskutujú na sociálnych sieťach. Vrátane kňazov. Ako sa dokážeme pred očami všetkých hádať, dokonca urážať.
Zhltli sme návnadu polarizácie, ktorá je palivom výnosného stroja sociálnych sietí. A namiesto toho, aby sme toto prostredie evanjelizovali, necháme sa ním „deevanjelizovať“.
Idú prázdniny. Prosím vás: premyslime nielen to, kam sa vybrať na dovolenku, ale aj (aspoň dvakrát) to, čo vybrať, lajkovať a zdieľať vo virtuálnom svete.
Priznám sa však, zarazilo ma nedávne vyjadrenie renomovaného vatikanistu Johna Allena: bez servítky napísal, že pôsobenie sociálnych sietí pokladá za rakovinu: „Vnášajú jed do verejnej debaty a ohlupujú nás tým, že nás nútia vytvárať instantné názory na všetko, skôr než sa zamyslíme a spoznáme kontext.
Je to paralelný vesmír, v ktorom ten, čo sa nadrapuje, prevažuje nad tým, čo má naštudované; rýchlosť je viac než hĺbka; a vplyv influencerov sa zriedka snúbi s poznaním.“
Jedným z dôsledkov tohto trendu, dodáva Allen, je všadeprítomná polarizácia. A vidíme ju aj v „našom dome“. Nielen spoločnosť sa delí: aj veriaci sa priam tribalizujú na čoraz menšie skupiny a vyhraňujú sa voči ostatným. Oplocujú si svet vlastného zmýšľania.
Máme tu kresťanov za a proti tridentskej liturgii; za a proti charizmatickej obnove; za a proti pápežovi Františkov; prolife a prochoice, provax a antivax. K tomu obyčajných, autentických, progresívnych, tradičných... Doplňte si.
Idú mi zimomriavky, keď občas čítam, čo moji priatelia zdieľajú a ako diskutujú na sociálnych sieťach. Vrátane kňazov. Ako sa dokážeme pred očami všetkých hádať, dokonca urážať.
Zhltli sme návnadu polarizácie, ktorá je palivom výnosného stroja sociálnych sietí. A namiesto toho, aby sme toto prostredie evanjelizovali, necháme sa ním „deevanjelizovať“.
Idú prázdniny. Prosím vás: premyslime nielen to, kam sa vybrať na dovolenku, ale aj (aspoň dvakrát) to, čo vybrať, lajkovať a zdieľať vo virtuálnom svete.